Raz veľmi dávno.V noci.V noci uprostred leta.
Keď oloha bola temná.V tú noc sa radšej aj mesiac kdesy za oblaky skryl.
A v tej bezútešnej tichej temnote...
Šla dolu ulicou,
v červených balerínach
Blikli lampy,keď jej stopy začal zavievať prach.
Blikli lampy,na chvíľu padla tma...
Ostala tam sama so svojím strachom a zlomeným srdcom,vo svojich červených balerínach,tých ktoré jej daroval.
Ostala tam sama stáť,v tej pustej tme na konci ulice.
Dala sa do behu,srdce jej splasene bilo.
Strach ju mrazil v chrbte,keď sa zatúlavala do čoraz večšej tmy,akoby len tá dokázala dokonale pohltiť jej strašnú bolesť.
Bolesť ,ktorá jej zožierala vnútro.
Zdvihol sa vietor,rozvíril prach,čo v tichých kúdoľoch sa vynul za ňou...
Tam na konci ulice,v tej pustej tme,v ničote,pohltil ju prach aj s jej bolesťou.
Na druhý deň ráno vyšiel pred dvere.Pritom spomínal na ňu,no už len matne.
Potkol sa.potkol sa o jej červené baleríny,ktoré jej daroval,a ktoré mala ešte včera obuté.
Nik už o nej nikdy nepočul.
Vzala si ju tma a prach jej ju priviedol.Aj s jej bolesťou.Ostali po nej len jej červené baleríny.
A on ....On pochopil ako veľmi jej ublížil a ako veľmi ju ešte stále miluje.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
nataly005
16. 9.sept. 2010 16:08
pekné
Napíš svoj komentár