Cesta do práce ...

Je 9.30 a ja sa pomalicky suniem k zastavke. asi pred 20 min. som sladko slintal do vankúša a teraz sa belham do prace.

Dorazil som na zastavku, okrem mna tam stal ece jeden clovek, ale podla vyrazu jeho tváre a farby pokozky tam stal ohodne dlhsie ako len par minut.

Dorazil som sem trochu skor, asi o desat minut. S najivitou mne vlastnou som sa rozhodol kúpit si noviny, ze si skratim cas. Samozrejme, stanok bol zavrety... Tak si stojim na tej zastavke pocuvam svoj milovany metal. Po minute som si uvedomil, ze prist sem skorej o 10 minut ma moze stat zivot, vzhladom na to, ze je asi tak -5 stupnov a januar.

Rozhodol som sa, ze to nejako prezijem a budem ignorovat chlad, ktory sa dostaval vsade. Mrzli prsty na nohach, mrzli prsty na rukach, mrzli mi mihalnice a usi som uz ani necitil lebo mrzli najviac.

Do prichodu autobusu x1. ostávalo asi sedem minut. Ignorovanie zimy a mrznutia nepomohlo tak som si povedal, ze skakanim sa zahrejem. Avsak som s ineuvedomil, ze na zastavku medzi tym prislo viacej otuzilcov a inych milovnikov zimy. Moje skakanie ma absolutne nezahrialo ale okolo cakajucich znacnee pobavilo takze som s tym prestal. Ostatnych pat minut som stravil opakovanim jednej formulky ktoru som pocul v nakom americkom uzasnom filme: "nesmies zaspat inak zamrznes".

Konecne. Zpoza kopca sa vynoril autobus... aspon z dialky tak vyzeral. Ked zisiel trochu nizsie tak som neveril vlastnym ociam. Spociatku som si myslel, ze toto co sa rutilo dole kopcom nieje moj autobus, ale len nieco co ide na prehliadku veteranov alebo do srotu. Lenze ked sa vynoril zo zákruty, ktora bola dost blizko na spoznanie pravdy, zistil som, ze to je oznacene x1 - cize moj autobus.

"To" bola starucicka...fakt velmi velmi velmi velmi stara KAROSA, autobus, ktory si pravdepodobne pamata prichod rusov do CSSR v ´68.

S ultrazvukovym pistanim brzd zastal na zastavke. Otvorili sa dvere.
Na moment som zavahal a uvazoval ze pojdem peso, ale kedze som mal byt za 10 minut v praci, neostavalo mi nic ine ako nastupit. Za mnov nastupoval ece jeden odvazlivec, ten co tam stal predo mnov. Neviem co za pohnutky jeho donutili nastupit, mozno veril, ze tam bude teplejsie, alebo chcel umriet, mozno nostalgia neviem, nastupil.

Klepajucou rukou som soferovi podaval 20 korunacku, vypytal som si studentsky listok a cakal som pripraveny na 13 korunovy vydavok. Omyl. Sofer mi naspat podaval tri pat korunacky. Ostal som prekvapeny no ale aj listok bol vystaveny na 5 sk, cize sofer sa nepomylil... neskor som pochopil preco to bolo take lacne.

Usadil som sa s najvacsou moznou opatrnostou do svojho sedadla. Uz pri nastupeni ma zvuk motora beziaceho zatial na volnobeh donutil pridat hlasitost na maximum. S ulavou som zistil ze aj nieco pocujem tak som si hovoril ze to bude OK. Dalsi omyl. Ked sa "autobus veteran" rozbehol, pocuval som a len som hadal co to asi hra. Cez zvuky typu: vrrrrr klep buch buch klep vrrrrrrrrrrrr piskanie klep ratatatatata, som nepocul zhola nic. Nechcem hovorit za vsetkych troch co sme boli v tom autobuse... ale ked sme prisli na upatie kopca ktorym sme mali zijst dole, ja a myslim ze aj sofer sme sa modlili. Vdaka bozej pomoci sme ten kopec zisli s neksutocnym kvilenim brzd.

Zacal som si uvedomovat kde to vlastne sedim, zodrata gumena hnusne seda podlaha, cierne kozenkove molitanove sedaky. Ladove tycky. To bola kruta realita. Nevedomky som spravil chybu ... povodne som sa tesil ze v autobuse bude teplejsie... lenze som si sadol ku dveram...ktore nedoliehali a kosa mi bola ece vacsia ako vonku. A vtedy som si to uvedomil... Nesedel som v autobuse cislo x1. Sedel som v stroji casu, ktory ma preniesol do roku niekedy okolo ´82, ked pri moci boli komancovia a v CSSR vladla hlboka totalita.

K tej cene listku. Vedeli ste ze v pravidlach hromadnej dopravy je napisane: "Cestujuci zakupenim cestovneho listku suhlasi s podmienkami prepravy osob v mestskej hromadnej doprave." Dal by som ruku do ohna, ze specialne pre tento autobus boli doplnene o bod: Cestujuci zakupenim listku lacnejsieho o dve sk, ako je normalne cestovne, sa zrieka naroku na odskodne v pripade ublizenia na zdravy alebo smrti.

Konecne som v dialke zbadal zastavku na ktorej som mal vystupit. pred nami bola znacne rovna cesta tak som dufam ze uz sa nic nestane. pri trmacani sa ulickov som samozrejme zakopol o odstavajuci kus tej hnusnej sedej gumoviny a skoro som si nabil rypak nebyt tycky ku ktorej som sa... ani nie chytil, ale skor prilepil mrazom a zachytil som sa. Konecne som vystupil a trosku sa zohrial a utekal do práce aby som sa s vami mohol podelit o tento zazitok...Bohuzial musim povedat, ze nebol vymysleny...


______________________________________________________________
Je to moj prvy blog tak ma neukamenujte. Jo a koment potesi...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu