V riti

Všetko je to v riti. Chcem plakať, vracať a tváriť sa, že nie som. Budem sa válať vo vlastných zvratkoch. Je mi zle. Z ničoho a zo všetkého. Prečo mám tendenciu nenávidieť sa? Bolí ma všetko, hlavne moja duša a tvoje telo. A zo všetkého najviac môj mozog, ktorý je konzervovaný v alkohole. Chcem nebyť – jednoducho nebyť. Nevidím zmysel v tom, že som. Nevidím zmysel vôbec v ničom. Vidím len seba a to ticho, ktoré ma obaľuje. Chcem dať zo seba všetko von! Všetko! Vyvracať vnútornosti a hodiť ich na ulicu, aby som mohla byť smutná. Smutná a sama. Stratiť sa vo vlastnom prázdne. Prázdno, ticho, tma, smútok a Beth. Prečo ma nezbiješ? Daj mi facku, sprav mi monokel, ale už to nespomínaj. Nespomínaj na to, ako sa strácam v sebe. Aká som krava, keď sa neviem ani rozplakať. Kto som, keď si pchám do úst prsty a snažím sa vyvrátiť myšlienky? Potrebujem plakať! POTREBUJEM TO! Ale ono to nejde.. Jednoducho nie. Prečo neviem byť šťastná? Neviem byť tu a teraz s úsmevom na tvári, tváriť sa, že je všetko v pohode a neriešiť, tešiť sa, že mám šancu ísť do Nemecka. A neriešiť! Snažím sa plakať. Snaha stojí za hovno. Tečie mi slza a lesknú sa mi oči. Strčím si dva prsty do krku a budem pozerať ako sa strácam a odchádzam s tými zvratkami preč z môjho tela.. Preč. So spláchnutím záchoda všetko odíde a už sa nevráti. Ale ani to nedokážem. Nedokázala som si strčiť prsty skrz krk. Nedokázala som sa ani povracať! Som nikto. Nikto s telom plným vnútorností, ktoré nenávidí.. nenávidím. Som obraz, ktorí maľovali opití taxikári na cesty. Som len čiara. Jednoduchá a nenávidená.

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu