Tik...
....Tak
Čas je relatívny. Život je relatívny. Smrť je absolútna. Sloboda večná. Dýcham vzduch slobodou presiaknutý, krvou poznačený....
Za oknom vietor rozohral sonátu smrti. Opiera sa do trubiek. Piskľavým revom vnára sa mi do uší. Skláňam sa nad telom a do nosa mi prúdi zápach pripáleného jedla. Vyzerá tak spokojne. Leží uprostred cestovinovej mozaiky. V očiach javí sa tichý zabijak, besniaci za pochodu. Hmatám jej tep. Chlad, prerazil cez kosti, priamo do srdca.
Nehybne leží, v dôsledku svojej smrti. Očami sleduje sivý opar za oknami. Pochmúrne mraky ležiac nad týmto dňom, ako prízrak krutý. Sadám si vedľa jej svižného tela, tentoraz chladného ako utrpenia samého sveta. Vezmem ju za ruku, slzou skropím jej zásteru upnutú. Hladím do mandľových očí, kde sa strach a poznanie zračí.
A obláčik sa premenil
(na nebi za jasného dňa)
pre môj zrak na tvár démona . . .
V ruke zviera koreň škoricový,
pre ten bozk spomienkou naplnený.
V rukách zvieram ho teraz pevne,
po jej perách prechádzam ním jemne....
Posledná škoricová na ceste do pekla,
kiež by nemusela byť tá posledná . . .
Zbohom láska,
ty moja škoricou večne opojená kráska
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
aj keď téma je dosť krutá...