Tieto riadky sa nesnažte pochopiť, sú proste len akýmsi vyjadrením pocitov.Raz som dostala taký komentár, čo mne samej trochu dopomohol tomu pochopiť.

Pekné, smutné, nerozumiem koncu.
Prišiel, aby je splnil sen a vzápätí bez slova zmizol, skôr, než si všetko stihla uvedomiť. A teraz? Dávno je všetko zabudnuté...len v kútiku duše vie, že nič nie je zabudnuté. Čo sa stalo sa už neodstane.
A tak ako sa na jeseň vietor vkráda do šumu listov tancujúcich pod konármi stromov, tak letmo sa aj spomienky nevedome plížia do jej života a narúšajú jej bezstarostný úsmev.
Kto pomôže odohnať ten skrytý smútok v jej očiach?
Kto je ochotný vytiahnuť ju z kruhu smutných sŕdc?
Nenájde sa nik, lebo keď vietor zafúka naposledy, bude príliš neskoro.
Odveje jej bezstarostný úsmev,
odveje jej zahojené rany,
odveje jej prameň kučeravých vlasov, v ktorých sa stále skrýva jeho vôňa,
odveje jej uschnuté slzy,
odveje jej spomienky a všetko,
čo jej ho pripomína.

A jej srdce ostane celkom prázdne.

 Vyznanie
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
richardulman  30. 10. 2008 17:54
ten posledný riadok sa mi nepáči
Napíš svoj komentár