O pani susedke , ktorá sa rada pozerá a rada počúva, no nie každému to robí radosť

Pani Vitálošová je dôchodkyňa, býva sama v panelákovom byte. Vstáva už pred siedmou a začína počúvať okolitý svet. Rada sa totižto pozerá a počúva, nie každému to však robí radosť. Pri každom menšom šume na chodbe je v sekunde pri dverách a čumí do kukátka, vonku sa pohybuje dosť pomaly, to by fakt nik nepovedal, ako rýchlo k tomu kukátku doletí, no a čumí a čumí...nevidí už najlepšie, tak často krát otvorí dvere na retiazku, okoloidúci zachytí len nevrlý pohľad a dvere sa hneď zabuchnú.
Jej druhým revírom je kuchynské okno, neunikne jej ani jeden príchod či odchod z paneláku. Keď ju niekto zbadá, tak ona opatrne zastrie záclonu, s pocitom , že je zrazu neviditeľná.
A tak až do jej večierky permanentne migruje medzi oknom a dverami aby jej nič neuniklo.
Takto zbiera zámienky, a furt sa na všetko sťažuje, dokáže bez vydýchnutia ohovárať každého suseda, každého pred každým iných, musí mať z toho taký guláš, že sa čudujem, že niekedy neohovára niekoho rovno pred ním, no a tak to ide.
Z času na čas píše sťažnosti na rôzne úrady, a ešte viac o tom hovorí.
Všetky steny jej bytu čo susedia s druhým bytom sú celé obité, lebo pani Vitálošová dáva údermi metlou najavo, že treba niečo stíšiť, alebo s niečim prestať.
večer pred ôsmou už počúva len z postele, pochopiteľne, 10 kilometrov medzi oknom a dverami denne, plus otváranie a zabuchovanie dverí, zaťahovanie záclony, písanie sťažností a údery metlou do stien by skolili aj koňa.Dobrú noc.
Však nie som jediný kto takúto pani pozná?

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu