Je mi tu fakticky lepšie, keď som tu sama. Teraz už len čakám, kedy sa konečne zobudí ten jej frajer a príde, aby sa spolu odtrepali do obývačky a ja som tu bola sama.
Ja ju mám rada! Však nie je zlá! Nehádame sa, väčšinou sa poteší, keď sa po dlhšej dobe vidíme.
Poznáme sa asi tak 2roky, vedeli sme o sebe už skôr, ale spoznali sme sa až tento rok. Školský. Keď sme spolu začali bývať. Spočiatku to bolo super. Ten prvý semester. Boli sme jak dva cecky. Všade spolu. Všetko sme si vraveli. Vedeli sme o sebe všetko, o všetko sme sa delili. Proste sme sa spoznávali a spoznali sa.
Potom dva cecky rozdelili.
V letnom semestri. Rozbili nám krúžok a ja som skončila ešte s pár babami v inom. Ona ostala s tými, s ktorými sme sa najviac bavili. A vtedy to začalo.
Spočiatku to nebolo tak viditeľné. Naozaj sme si vraveli ešte všetko, no keďže ona tu má aj svoj klub, kde hráva, stretávala sa aj s tými babami. Samé žúrky a tak. Hej, občas som závidela, že je aj s niekým iným ako zo školy. Ale nenávidela som, keď mi povedala, že s nami sa baviť nejde, lebo nemá peniaze a s nimi sa šla. Proste Blaváčky, tak nechoj! Vždy si ušetrila na žúrky s nimi, ale keď som sa náhodou chcela ísť baviť ja, no...ťažko! To boli tie také prvé veci, čo začali.
A potom škola. Neboli sme už spolu, takže sme sa aj učievali v inom čase na tie isté písomky. Vždy, keď sa ona učila na nejakú, čo mala skôr ako ja, a keď som sa na ňu potom musela učiť ja, tak sa len tak uškŕňala, že ona už má za tým. Niekedy si neodpustila ani poznámku, aká je rada, že to už písali.
Toto stále pokračuje. Reči typu: „Ha, ja som už pre dnešok skončila, už viem všetko!“ a ja sa ešte mordujem s poslednými otázkami, nemusím. Nie preto, že jej závidím, že to stihla skôr, ale ten tón. Však koľkokrát som sa ja stihla skôr čosi naučiť, áno, tešilo ma to, že už to mám, ale keď som videla, že ona sa na to ešte učí, nepodpichovala som. Len občas, ale to v rámci srandy. Tieto jej „podpichovačky“ už presahujú moju trpezlivosť. Ešte jedna z mojich obľúbených viet: „Aaah, konečne v posteli!“ – zatiaľ čo ja už na pokraji zúfalstva, v stave, že mi je na grcanie od únavy, ešte prekladám stránky.
A teraz má frajera. Ako dlho som jej ho priala! Konečne ho našla. Dokonca je sympoš, keď tu bol naposledy a ja som v stave zúfalstva hodila grimasu typu: „Pomoc!“ do obyvky, kde boli, tak kričal, že mám ísť k nim! Dokonca aj popočúval, čo som sa posťažovala. Vravím, sympoš a hodia sa k sebe! Naozaj jej to prajem. Len zas tie reči okolo toho.
Mne povie: „Nemôžeš mať všetko.“ Lebo ona zrejme má.
Keď som sa v minule učila, ona mi popri čosi vravela, tak povedala slovo „poloha“ a potom sa začala smiať. Keď som sa jej opýtala, že čo sa deje, tak že- no šak poloha, ťa nenapadlo nič? A ja reku, tak ja som sa pousmiala na inom. „No, jeho by to hneď napadlo! On sa vždy chytá!“ no...úprimne si povedzme...koľkokrát som jej liezla na nervy tým, že som ju neustále chytala za slovíčka a všetko prekrúcala na dvojzmysly? ale nejde o to, že by som žiarlila, že teraz on je numero uno, však nech je! Veď je jej chlap, mal by byť. Mne vadí ten tón, akým sa so mnou baví. A keby len so mnou!
Taký dôležitý, akože ja som super...ale šak my vieme, že je! Nás o tom presviedčať nemusí. Niekedy je taká brutálne nemastná- neslaná. A som si viac ako istá, že keby sme niekedy v rovnakej situácii a má sa rozhodnúť medzi mnou a ňou (v čomkoľvek), možno by mi aj nohy podrazila, aby to získala. Zatiaľ to neurobila. A možno ani nikdy neurobí. Len si myslím, že to má v povahe. Pôsobí tak na mňa niekedy, keď sa s ňou bavím.
A práve ma napadá ešte jedna vec. Zo včera. Vtedy som myslela, že sa vyhodím oknom. No a čo, že bývame na prízemí a máme mreže na okne! Náš rozhovor:
„Tak teda zajtra pôjdeš na 100% večer von?“
„Nie, uvidím.“
Chvíľu ticho.
„Chcela si si zavolať .... ?“
„Hej...“
„A to si akože nemôžeš? Však môžete byť v obyvke.“
No a ten jej ksicht následne na to. Akože, keby idem von, tak ona si je v našej izbe aj s ním. Ja by som došla a už to vidím, ešte ja by som musela sa ísť učiť do obyvky. Pritom, vždy, keď som tu niekoho mala JA, aj keď len kamošku alebo kamaráta, frajera, tak sme šli do obývačky, aby ona mohla byť v izbe a nerušili sme ju!
Tak sa teda modlím, aby prišiel ten jej chlap. Nech tu aj spí. To bude super. Aspoň sa môžem do rána učiť. V kľude. Áno, budú v obývačke
No ona tu zrejme ostáva do soboty ďalšieho týždňa. A to sa ja mám ešte učiť. To budú zas nervy. Ak spraví poslednú skúšku, tak si užijem jej víťazoslávne pohľady, že ona už má prázdniny! Presne to vidím. Ale nech ju spraví, aspoň potom pôjde domov :p
Ale inak ju mám rada. Je s ňou sranda. Ale na názor sa jej už nikdy nebudem pýtať, nepoviem jej svoje najdôležitejšie tajomstvá (lebo pozor na pusu si občas veru dať nevie). Stále mi bude rozum zastávať nad tým ako sa so mnou (s nami) baví. Aké má poznámky.
A vlastne som rada, že ostanem na leto v inom meste ako ona. Alebo že ona bude v inom ako ja. Pretože aj to s brigádou bolo- ona mne- nájdeme si spolu, ak o niečom budeš vedieť, vrav! A bum, prvá došla s brigádou ona, samozrejme, len pre seba
Oo, volá jej! Už je konečne hore! Takže! Hor sa do učenia !!
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
majusssska
10. 6.júna 2011 20:02
fú, úplne ťa obdivujem, ja s mojou impulzívnosťou by som jej bola schopná streliť, ani by som si to sama neuvedomila
Napíš svoj komentár