Pomyselný v hlave mám a uvažujem, či sa vôbec snažím ho plniť. Niežeby som to niekedy dodržala. Väčšinou šlo o to, aby som mala v škole dobré známky, aby som mala frajera a aby som mala menej kíl. To bolo kedysi. Minulý rok, ani si nepamätám, či som vôbec nejaké mala. Možno aj hej, ale bolo tak jasné, že ich nesplním, že som na ne aj zabudla.
Tento rok mám pod čiarou napísaných viac, ale v skutočnosti ide len o jednu jedinú odrážku, ktorá svieti tučnými písmenami nad čiarou. Za ňou sú tri výkričníky. Alebo bodky? Neviem. Každopádne, jediné, čo som si predsavzala tento rok je – byť šťastná.
Haha, ľahko napísať, ľahko povedať. Nechápem ako to môže byť tak náročné. Snažím sa o to celých svojich 21rokov. Okey, celých asi nie, lebo spočiatku sa o to, aby som bola šťastná, starali moji rodičia. Potom, keď už som v niečom mohla rozhodovať ja, tak som sa o to snažila aj ja sama.
Niežeby som nebola nikdy šťastná. A veruže bola! Ale keď sa pozriem na posledné roky, tak som si to ani jeden rok nemusela pripomínať. To, že chcem byť skutočne šťastná. V podstate mi nikdy nič nechýbalo. Rodičia ma milovali, v škole som len málokedy mala nejaký problém, mala som kamarátov, učila som sa síce z vlastných chýb, ale to je predsa najlepšie a v samej podstate ma nič netrápilo nejak veľkolepo (no dobre, vtedy sa mi to, že nemám frajera alebo sa mi spravila vyrážka v strede čela zdalo ako najhoršia možná kombinácia, ale ostávame pri podstate).
Dnes.
Mám pocit, že za posledný rok mi toho chýbalo strašne veľa.
Rodičia ma síce stále milujú a čo sa týka zabezpečenia, nemôžem ani jedno krivé písmenko, tobôž slovo, povedať!
Našla som naozajstných kamarátov, nie takých tých falošných, ktorí sa ťa snažia na každom kroku potopiť.
Mám prácu, a teda si zarábam aké- také peniažky navyše, čo využívam na svoju márnivosť a chorobnú posadnutosť oblečením, topánkami a náušnicami.
Avšak.
Za posledný rok som spoznala kopu mužov, chlapov, chlapcov, ktorí mi denne potvrdzovali, aby som im neverila. Dosiahli to, aby som neverila vo vzťah, v lásku, v dôveru.
V škole som sa šťastia málokedy dovolala, v podstate prišlo až vtedy, keď už som neverila v nič.
Za posledný rok som si prežila ťažké obdobia, zasypávala sa robotou, aby som nemyslela na to, čo ma ubíjalo. Stále som sa snažila si pripomínať to dobré, čo mám a že niektorým nie je dopriate ani to.
Mám veľa snov a bojím sa, že si ich nikdy nesplním. Viem, nemôžem len tak sedieť a čakať, že dostanú nohy, ruky a spravia sa samé. Je mi jasné, že preto musím makať. Mám na tento rok niekoľko plánov. Chcela som začať prvým januárom, no nepodarilo sa to. V kohosi blogu (al komentári) som čítala, že je nezmysel dať si dátum a čakať, kým ten deň príde. Pravda.
Nový rok som začala s úplne novými ľuďmi, ktorých som dovtedy nepoznala. Nový rok som zaspávala únavou, ale s úsmevom na perách. Bolo mi síce zle z guľášu, ale ako môj kamarát povedal- „ako na Nový rok, tak po celý rok“- platí len pre to dobré.
A ako sme si povedali s kolegyňou. Nový rok = nový začiatok. Nevadí, že je už štvrtý deň iného roku. Sú to len čísla. A ja budem šťastná! Budem. Tento rok sa budem snažiť len o to. Aby som bola šťastná. Aby som sa takto o rok mohla obzrieť a povedať si, že áno, dosiahla som to, po čom som najviac túžila.
-BYŤ ŠŤASTNÁ
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sion
4. 1.januára 2012 23:34
be happy! a my sa budeme snažiť prispieť tvojej túžbe
Napíš svoj komentár