Patril do môjho života dlho. Keď to beriem tak naozaj úplne úprimne, tak to je asi polroka. Samozrejme, medzi tým boli pauzy a skončilo to asi mesiac predtým ako sa dá povedať, že to bol polrok. Ale, nie vždy je to jednoduché ukončiť tak rýchlo.
Spomienky sa vracajú v tých najneočakávanejších chvíľach. Jediné, čo človek chce, je zabudnúť. Lenže nemôže. Vždy sa niečo stane, čo pripomenie. Prízvukuje- nezabúdaj!
Nepoznal ma. Nikdy dobre. Keď sa to pokazilo hádkou a následným akože udobrením týždeň na to, vedeli sme, že to je koniec. Bolo mi ťažké si to pripustiť, nech to bolo akokoľvek správne. A viete, potom príde taký zlom, ktorý vás presvedčí o tom, že ste urobili správne. Ten zlom prišiel. Asi mesiac na to. Bolo to ako osvietenie. Akoby som dostala znovu rozum a srdce sa dalo do úzadia.
Najhoršie však po tom zlome je to, že ten človek vám napriek všetkému chýba. A vy vlastne neviete, čo presne vám chýba. Pretože, keď si to celé rozumne odôvodňujete, je vám jasné, že takmer nič dobré na tom nebolo. Proti ďaleko presiahlo Pre. 100 ku 1. Ale stále vám behá hlavou. Spomienky. Kruté spomienky sa zarývajú hlboko pod kožu. Niekoľkokrát si poviete, že je to za vami a potom príde okamih a vy ste v tých sračkách znovu.
Dnes je to 7mesiacov. Mesiac sme sa nevideli. Dnes len tak, aby sa nepovedalo. Nevenovali sme si vzájomne pozornosť. Akoby sme proste boli len ľudia, čo spolu robia.
Mala som skvelý deň. Naozaj. Úprimne som sa smiala celý deň. Všetci sa smiali na mne, lebo nechápali, prečo som až tak šialene vysmiata a šťastná. Vlastne ani ja neviem, proste som sa zobudila a povedala som si- dnes BUDE dobrý deň! A bol. On ti, prisímvačku, bol!
Len tomu nerozumiem. Ako sa dvaja ľudia, ktorí ešte pred 2mesiacmi spolu zdieľali posteľ, dokážu tváriť, že spolu nikdy nič nemali, že sa vlastne nepoznajú a problém im robí si spomenúť aj na mená. Netrhala som sa veru ani ja o debatu s ním, len uvažujem. Je to smiešne. A zároveň najjednoduchšie. Tváriť sa, že sa nikdy nič nestalo. Zamiesť to pod koberec a nechať to tam zhniť. Rozložiť sa. Nechali sme to umrieť. Čas všetko zmenil.
Neľutujem nič z toho, ale som šťastnejšia, keď to nie je...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Rozložiť sa. Nechali sme to umrieť. Čas všetko zmenil.
Neľutujem nič z toho, ale som šťastnejšia, keď to nie je...
presne!
Neľutujem nič z toho, ale som šťastnejšia, keď to nie je...
presne!
Napíš svoj komentár
Nepoznal ma. Nikdy dobre. Keď sa to pokazilo hádkou a následným akože udobrením týždeň na to, vedeli sme, že to je koniec. Bolo mi ťažké si to pripustiť, nech to bolo akokoľvek správne.
Je to smiešne. A zároveň najjednoduchšie. Tváriť sa, že sa nikdy nič nestalo. Zamiesť to pod koberec a nechať to tam zhniť. Rozložiť sa. Nechali sme to umrieť." vlastne celé od slova doslova ....