Prečo vždy chlapov, ktorí by mi aj modré z neba zniesli, nechcem? Prečo si raz pre zmenu nemôžem vybrať chlapa, ktorý by sa o mňa staral, rozmaznával ma...??

Niežeby ich bolo toľko, že by som mohla rozdávať, ale nájdu sa. V skutočnosti sú to väčšinou moji dobrí priatelia, kde predstava, že by sa malo zničiť medzi nami to priateľstvo, je tak strašne ubíjajúca, že si to radšej predstavovať nebudem. Problémom však je, že oni si to predstavujú. Teda, nie to zničenie priateľstva, ale chápete...vzťah.

Bola som teraz s jedným z nich. Už strašne dávno, no neviem presne ako dlho sa poznáme, ale po určitej dobe našej známosti, keď to ešte nebolo také to riadne origoš kamarátstvo, mi povedal, že sa mu páčim, že ma má rád a že by to chcel so mnou vyskúšať. Jemne (snažila som sa!) som mu vysvetlila, že ja ho, bohužiaľ, beriem len ako kamaráta, hoci ho mám naozaj veľmi rada. Tvrdil, že to pochopil, nevracal sa k tomu, ani ja nie a bolo to fajn. Aj stále je, hoci čoraz častejšie vídavam náznaky. Netvrdím, že ma miluje. To si teda nemyslím. Ale je fakt, že si rozumieme, veľa ľudí tvrdí, že by sme sa k sebe brutálne hodili, dokonca aj moja mamina ho zbožňuje a ja už sa tiež poznám s jeho rodičmi. Poznám jeho kamarátov, jeho brata a asi keby to šlo, tak aj jeho starkú, ku ktorej chodieva. Je naozaj skvelý, je s ním sranda, vždy som s ním rada, ale...to prekliate ale... Nemám rada to slovko. Naozaj je to úžasný chalan, viem, že by som sa pri ňom mala úžasne, ale nejde to. Niečo ma blokuje. Možno to chce ešte kus času, aby mi doplo, čo mám pri sebe alebo nejakú inú, ktorá mi potom s výsmechom šplechne do tváre, že už je jej a presrala som si šancu.

Tak isto je to aj u môjho najlepšieho kamaráta. Teda, stále dúfam, že najlepším je. Hoci teraz na mňa kašle, má svoje problémy, keby sa neozvem ja, sám to nespraví, lebo teraz nie som doma, takže s ním nemôžem byť, keď to potrebuje a moje miesto zastali iní. Vravieval mi krásne veci. Možno také ani od chlapa viac nebudem počuť. Naozaj je to ten, ktorý ako jediný vie, na čo myslím a nemusím nič vravieť. Ktorý chápe moje ksichty, prevrátenia očami. Ktorý si toho so mnou prežil až- až a ja s ním takisto. Plakal mi už do telefónu, ja jemu na ramene. Toľko krát sme sa už spolu opili a bolo mu jedno, že pijeme tequillu, z ktorej mu je zle. Ja ju milujem, tak ju pil, aj keď na druhý deň mu bolo horšie ako zle a v najhoršom stave mi ťukal sms s otázkou, kedy si to zopakujeme...Je pravda, že nemám doma od neho nič, čo by mi ho pripomínalo. Zvláštne, že napriek nášmu vzťahu sme si nikdy nedali darčeky na žiadny sviatok. Teda, ja som mu raz dala kľúčenku. Ale na tom nezáleží. Pamätám si to leto, keď sme sa spoznali. Dodnes tvrdíme, že to bolo najkrajšie leto. Napriek všetkému. Človek by si povedal, že je to ten pravý. Pre mňa. Jeho mamina ma (vraj) zbožňuje, asi tak ako tá moja jeho. Ich pes na mňa prvý raz, keď ma videl ani neštekol a to je vraj najuštekanejší pes pri cudzích ľuďoch. Jeho sestrin syn (ako sa to povie? Synovec?) ma už vraj pozná z fotiek. Nedávno sa ma iný kamarát (aj jeho kamarát) opýtal, čo to je medzi nami. Vie niečo od neho, ale že to chce počuť odo mňa. Vraj on javil záujem, ale ja som sa bála. Hej, to bola pravda. Nechcela som ničiť kamarátstvo a popravde asi som nechcela chodenie viac z rozumu ako z lásky. Lebo bolo by mi s ním dobre, ale chýbala mi iskra. Ľúbim ho, ale chýba mi tam čosi, čo by ma nakoplo a nechcelo od neho dostať. Povedala som mu, že možno raz, ale že neočakávam, že bude čakať. To ani nesmie.

To boli dvaja, existuje zrejme aj tretí, ale ten nie je celkom tak „oddaný“. Aspoň dlho nebol a za túto chvíľu ešte nemôžem povedať to, čo o týchto dvoch. Som si istá, že aj on by urobil, čo by mi na očiach uvidel. Viem to, lebo vidím, že so mnou chce byť. No presral šance a to cítim. Toto mohlo byť presne to, čo som čakala u tých dvoch predošlých. Bola tam neskutočná iskra. Chcela som. Veľmi. A možno aj to bola chyba. Potom to pokazil. A vo mne vystaval múr a teraz ho už nevie zbúrať. Snaží sa, ale len bije ceruzkou do tehly....

A potom sú tu tí „zlí“ chlapci. Ktorých si vyberám ja. Podvedome. Idem za iskrou. Riskujem svoje zlomené srdce, pošliapanú hrdosť. Môžem mať modré z neba, ale ja chcem vždy radšej inú farbu. Zelenú, ružovú, červenú...čiernu...
Uvedomujem si, že s vyššie uvedenými by ma asi čakal spokojný život. Mala by som takmer všetko, čo by som chcela, pokiaľ by to bolo v ich silách. Ale neviem, či to chcem. Neviem, či chcem mať to modré. Aspoň nie teraz. Teraz si vystačím aj s inými farbami, a keď príde správny čas, siahnem možno aj po tej modrej. Možno oľutujem, že som to neurobila skôr a nesiahla po modrej od niektorého z nich, ale má to tak byť. Všetko sa pre niečo deje. Všetko pre niečo existuje. To, že necítim tú prudkú iskru, po ktorej túžim, to pre niečo je. Má to dôvod. Možno ich niekde čaká omnoho lepšia žena akú si teraz predstavujú vo mne. Pretože vedia o mojich chybách a napriek tomu...

Ach, som taká mrcha...

A som si istá, že ak si niektorí z nich nájde nejakú ženskú, zlomí mi to srdce a dorazí na kolená...však počkaj! Ešte len potom si budeš biť hlavu o stenu aká si bola hlúpa...

 Blog
Komentuj
 fotka
ikuto  21. 3. 2011 00:19
ja len jedným slovom - klasika a v podstate si tí chlapi, čo žene znesú aj modré z neba môžu za to sami , ak žiadnu nemajú a chcú. Proste je to "blbá taktika"
 fotka
suellen  21. 3. 2011 00:30
bože...akoby som čítala svoje myšlienky tak dva roky dozadu...nejdeš na to zle...jednoducho potrebuješ padnúť na hubu, tak ako som niekoľkokrát padla ja...a potom, keď sa objaví niekto takýto, vďačne riskneš kamarátstvo, a ani tá iskra ti chýbať nebude, lebo či veríš, či nie, láska môže vzniknúť aj bez nej...a osobne si myslím, že je hodnotnejšia, ako tá ,,z iskry´´, lebo je akosi postavená na úplne inom základe...na dôvere...
 fotka
side3  21. 3. 2011 00:59
dobrý blog a niečo som si vďaka tebe uvedomila
 fotka
whisper  21. 3. 2011 12:59
Takéto "divné" vzťahy budeš mať dookola až kým nevyriešiš svoj vlastný problém, že prečo vyhľadávaš "zlých" a s "dobrými" vzťah mať nevieš. Najčastejšie to býva problém v rodine - s otcom, ale nevravím, že to tak musí byť. Možno sa to časom zmení samé od seba, možno ťa zmení nejaký zážitok, možno to vyriešiš sama tým, že dospeješ... Najdôležitejšie je začať si uvedomovať, ako sa chováš TY vo vzťahu k nim. K tým dobrým aj k tým zlým. Potom môžeš riešiť, prečo sa tak chováš a začať to meniť Držím ti palce!
 fotka
sarah_whiteflower  21. 3. 2011 13:03
Inak, pridávam sa trochu ku komentom nado mnou. Tiež som svojho času vyhľadávala "zlých chlapcov"... nikdy som sa nepozerala na to, či sa ten chalan bude o mňa starať, či mu bude na mne naozaj záležať, pričom ja som vždy bola celkom kruto romantický typ... ale tak, ak sa mi niekto páčil, tak mi bolo jedno...



Ale už je to dávnejšie, čo som pochopila, že to tak nefunguje. Proste to tak nejde a časom ten "rebel" alebo teda ten "zlý chlapec" začne byť veľmi zlý, a ty sa začneš cítiť prázdna, nenaplnená, proste zrazu nebudeš vedieť, prečo s ním vlastne si. Teda, mne sa to stalo vždy po takom vzťahu.



Ale poteším ťa - bez iskry to naozaj nejde. Tá iskra tam proste MUSÍ byť. Či už je to modré, alebo čierne z neba, to je jedno, ale keď nie je iskra, tak nič neriskuj. Musí tam byť. Musí pracovať chémia. A existujú aj chlapi, ktorí by zniesli aj modré z neba, budú na teba pozerať zamilovanými kukadlami a ešte budete mať medzi sebou aj iskru! Možnože stačí len zablúdiť ku vedľajšiemu vchodu v paneláku Tak nestrácaj nádej
 fotka
jaro1991  21. 3. 2011 18:25
Ja som sa casto videl bohuzial v pozicii toho super chalana, ktory je ale "len kamarat"... Nebudem tu vypisovat co a ako, len chcem povedat, ze ma to casto stvalo, a NECHAPAL som preco to robi...



Potom mi doslo, ze to dievcata castejsie robia, lebo si po prve fakt chcu zachovat to kamaratstvo, ale po druhe - ako aj ty hovoris - chyba tam neaka ta iskra... mozno toho chalana aj lubia... ale asi tak ako sestru, ci brata... nie ako ich chlapa.



Teraz som stastne zamilovany uz dost dlho. Ale clovek sa aj tak sem tam zamysli, ze: Co by bolo keby?... Alebo: Nebude neskor uz neskoro?
 fotka
jaro1991  21. 3. 2011 18:27
@ikuto Byt na zenu dobry je zla taktika? Hmm... Tak potom som rad, ze sem tam sa najde aj taka "staromodna" ako ja, na ktoru aj slusnost, dobrota a laska este zabera
 fotka
ikuto  21. 3. 2011 19:55
@jaro1991 hej, ak je len dobrý, a občas robí aj také veci ktoré by nespravil, keby sa mu ona nepáči tak je to chyba. Navyše, ak si to ona všimne tak jej to bude jasné a zostane z neho len kamarát a nič viacej. Ak chceš naozaj dajakú treba vedieť vytvoriť medzi vami dvoma ako tu už písali , tú iskru, a tá len z "dobroty" nevznikne nikdy. Občas treba podpichovať, spraviť si z nej trošku srandu a tak

proste, všetkého veľa škodí, aj dobroty - a zniesť modré z neba, tak to je milé, ale až vtedy, keď už máte nejaký ten vzťah, pretože to dokáže človek veľmi ťažko oceniť
 fotka
jaro1991  21. 3. 2011 20:38
@ikuto uplne suhlasim, ze k tomu treba iskru, len ja si myslim, ze ta iskra bud dojde sama, alebo nedojde... zalezi od cloveka, ci si sadnu, a ake su tie sympatie, na priklad aj fyzicke, ale aj charizma, a podobne...
10 
 fotka
ikuto  21. 3. 2011 21:52
@jaro1991 podla mna, skor ze ta iskra tam je od zaciatku aebo nieje, a podla mna, cisto teoreticky sa da "vytvorit" proste skusit flirt a uvidi sa
11 
 fotka
chrisdane  22. 3. 2011 21:13
myslím, že som spoznal prvých dvoch tretí netuším ... a všetko ostatné napísali predprispievatelia
Napíš svoj komentár