Teriq 26. 1.januára 2012 13:22 Ďalšie jej blogy »

Koľkokrát si už povedala, že začne odznova?

Sedela schúlená v klbku a premýšľala. Po lícach jej stekali slzy. Strácala pojem o čase. Nevedela ako dlho už takto sedela. Nevedela ako dlho ešte bude.

Život jej plynul pomedzi prsty. Deň za dňom. Noc za nocou. Prestávala vedieť ako byť šťastná.
Nevedela, čo má robiť. A čo nie. Nevedela, či je všetko správne- to, o čo sa pokúša. Ak aj bolo, tak prestávala vidieť pozitíva.

Chýbal jej. Tak veľmi. Namýšľa si to? Alebo sa naozaj zaľúbila? Alebo ho už ľúbila dlho, len si to nepripustila?
Chcela sa to konečne dozvedieť. Chcela vedieť na čom je. Chcela ísť za ním a byť s ním. Potrebovala to. Kvôli sebe.

Chcela prelomiť svoje nešťastie. Ale ako? Myslela pozitívne celú tu dobu.

Makala.
Asi málo.
Plakala.
Asi veľa.
Smiala sa.
Asi nie dosť.
Hnevala sa.
Asi príliš veľa.
Bola nervózna.
Asi príliš často.

Vypadni! Zmizni! Pozerala na svoj odraz v zrkadle. KTO TO JE!?

KTO SI!?

Chcela svoje šťastie. Aspoň kúsok. Chcela, aby pri nej stál. Aby si bola istá, že môže ona stáť pri ňom. Chcela, aby sa všetko podarilo. Do jedného. Túžila, prosila, modlila.

Kričala. Tak naozaj. V izbe do vankúša.
Plakala. Tak naozaj. v izbe do vankúša.

Smiala sa. Tak falošne. Všade.

Blog