Úsmev, pohľad, úsmev, úsmev, pohľad, pohľad, bozk.
Spánok padol na viečka. Spí sa ti lepšie na odľahlej strane postele?
Čo máš v pláne? Máš nejaký?
Ja jeden mám. Dokážeš to? Podujmeš sa na to? Chceš to?
Dostal si šancu. Zničiť to. Zničiť ho. Vyhrať. Budem sama sebou. Rada. Veľa. Stále. Navždy.
Máš šancu. Tak veľkú ako nik. Prijmeš túto výzvu? Si na to stavaný?
Máš šancu zachrániť ma.
Máš šancu zachrániť ma z posadnutosti a strachu.
Tak to, prosím, urob! Nenechaj ma, zničiť sa...
Zožiera ma to zvnútra. Postupne, pomaly.
Hryzie do vnútorností, škriabe mäso, láme kosti, trhá srdce.
Tak ma zachráň, ak to zvládneš.
Ideš do toho?
Viem byť vďačná. Viem byť skvelá. Viem byť správna.
Vedela som to.
Prosím ťa...najtichšie a najhlasnejšie zároveň. Počuješ ma??!
Posledná šanca.
Využi ju.
Možno potom príde šťastie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár