Skončila som to. S ním.
Nepamätám si presné detaily. Bolo to v opojení alkoholu, v opojení bolesti, v opojení jeho žiarlivosti.
Povedala som mu všetko. To všetko, čo som mala na srdci. Čo som mu chcela povedať dávno, len som nemala odvahu a istotu. Teraz mi ich dodal alkohol. A jeho žiarlivosť.
...opakujem sa
Bála som sa ako mi bude. Čo budem cítiť. A či vôbec.
Ten prvý večer bol zlý. Ťažký. A nasledujúce ráno ešte horšie. Deň strávený pozeraním seriálov, aby som si ho vyhnala z hlavy a sústredila sa na vymyslené problémy a smiala sa na Sheldonovej Bazinge. Zaspávala som rýchlo, no zároveň hrozne pomaly. S myšlienkou na neho. Na našu poslednú noc.
Bála som sa ďalšieho rána.
Keď som vstala, cítila som
NIČ
Nič zlé. Cítila som sa akosi inak. Možno som si to len namýšľala, ale moja nálada bola kľudná. Usmievala som sa. Cítila som sa akoby som síce o niečo prišla, ale akoby to bola z tej väčšej časti úľava od často skloňovaného zúfalstva.
S úsmevom som šla do práce. Myslela som na neho. Ale pristihla som sa, že sa aj tak spokojne usmievam. Pretože všetko vie. To, čo som cítila a hlavne ako som sa cítila. Aký ku mne bol a nemal na to právo.
Ešte som si tak povedala, čo ak by sa tu teraz objavil? Neviem kto, ale niekto ho tam poslal. Nepoviem, že mi bolo všetko jedno, keď som ho zbadala rýchlym krokom prichádzať, otočiť sa, pretože vždy pozrel, či nerobím, resp kto robí, a potom ako sa zasekol, keď ma uvidel. Mávla som mu. Videla som na ňom ako sa rozhoduje, či príde ku mne alebo nie. Nedalo mu to. Spýtal sa ako sa mám. Chvíľu som váhala, no moje ústa sa ako čo by samé roztiahli do úsmevu a spomedzi pier vyšlo- dobre.
On sa tak nemal. Bolo to na ňom vidieť. A mňa to vnútorne uspokojilo. Nie preto, že by som mu priala čokoľvek nepríjemné, nech by si to akokoľvek zaslúžil, ale preto, že ja som sa cítila slobodne.
Nezviazaná nezmyselnosťou.
Prestala byť bábkou. Kurvou, ak chcete.
Začala počúvať seba.
Myslela už len na seba.
Ožila.
Venoval mi niekoľko pohľadov. Smutných. No nevedela som ich už tak opätovať. Nie, nebolo mi to tak jedno ako to znie. V tých prvých momentoch sa mi vynorili všetky spomienky. Tie úžasné. No tie z posledných týždňov, tie protivné a zlé, ich nasledovali a tie boli silnejšie.
-Zaslúžim si, aby ma mal niekto rád...
-Zaslúžim si byť s niekým normálne...
-Už nevládzem s tebou takto fungovať...
-Prečo mi to všetko vravíš teraz?
-Asi som to už musela zo seba dostať...
And who do you think you are
Running ´round leaving scars
Collecting your jar of hearts
And tearing love apart
You´re gonna catch a cold
From the ice inside your soul
So don´t come back for me
Don´t come back at all
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sioon
10. 11.novembra 2011 09:33
ešte že sa už dnes vidíme! ♥
2
...úľava od často skloňovaného zúfalstva..
Ale pristihla som sa, že sa aj tak spokojne usmievam. Pretože všetko vie. To, čo som cítila a hlavne ako som sa cítila. Aký ku mne bol a nemal na to právo. "
Ale pristihla som sa, že sa aj tak spokojne usmievam. Pretože všetko vie. To, čo som cítila a hlavne ako som sa cítila. Aký ku mne bol a nemal na to právo. "
3
...veľmi pekné...ako keby som to zažila...teda, zažila.
Napíš svoj komentár