Priateľstvo medzi mužom a ženou je obyčajná faloš, hra osudu a neuskutočniteľný fakt

Poznáte to video, nie? Kde sa pýtajú striedavo žien a mužov, či je podľa nich možné priateľstvo medzi opačnými pohlaviami. Väčšina tých žien odpovie, že samozrejme, no nakoniec priznajú, že keby chceli, tak by to nebolo len o kamarátstve. Zatiaľ čo chlapi bezmyšlienkovite odvetia rázne „nie“ na položenú otázku.

Vždy sa to nejako skomplikuje. Skôr, či neskôr.

Niekedy sa zoznámite, ste si sympatickí, no postupne to z jednej strany ochladne. Keď to beriem zo svojho pohľadu, tak väčšinou z mojej strany. Niežeby sa chlapi o mňa bili, to nie. Ale uvedomujem si, že mám príliš veľa kamarátov. Dokonca ich vyhľadávam. Je to ako keby nejaká terapia. Povedia vám, keď dobre vyzeráte, pochvália vás, usmejú sa. Ale nie len preto mám rada ich spoločnosť. Jednoducho mi je s nimi lepšie. Neriešia hlúposti, skôr povedia, čo si myslia ako ženy. Dievčatá sa v kamarátstvach často pretvarujú a to nemám rada.

Problém však nastáva napríklad pri tom, keď sa vyberiete so svojím veľmi dobrým kamarátom piť. Jednoducho sa chcete zabaviť a mohla by som odprisahať, že to zaručene skončí minimálne bozkom. Čo nie vždy je ľahko preskočenia hodná vec.

Alebo sa zoznámite s novým chalanom, páčite sa mu, vy ho beriete ako kamaráta, súhlasí s tým, že nič nebude, naďalej sa s vami kamaráti bez toho, aby to viac spomínal. Len z času na čas. Prídu chvíle, keď si neodpustí nejakú poznámku, nejaké to podpichnutie a vy mu to opätujete. Máte ho rady, je vám s ním dobre, nevadia vám takéto reči, lebo o sebe toho celkom dosť viete a predsa nie všetko. Potom sa to po nejakej dobe náhle zvrhne. Pochopíte, že sa mu stále páčite a nechcete si priznať, že vám nie je ľahostajný. Stále ho chcete brať len ako svojho kamaráta, no fakt, že sedíte v jeho tričku- ktoré vám „zabudol“ v izbe, keď ste ho po noci odprevádzali domov- je nezvrátiteľný.

Stalo sa vám to už niekedy?

Ja mám niekedy pocit, že mne sa neustále stane to, že spoznám chalana- Stanú sa z nás najprv známi, potom kamaráti, potom sme už lepší kamaráti, zrazu si vravíme tajomstvá, zrazu sa na seba len pozrieme a vieme, čo si ten druhí myslí...a potom sa to z jednej strany...jednoducho vypláva na povrch to, čo bolo skrývané, pretože šlo len o "kamarátstvo". Niekedy si poviete, že áno, je to chalan, ktorý vás pozná v niektorých ohľadoch lepšie než vy sama, rozumiete si, ani zle nevyzerá, ALE...to prekliate ale vás zastaví, prípadne jeho. Neviete prísť na príčinu tých troch písmen. Krátke slovo, no v niektorých okamihoch nepochopiteľne podstatné a hlavne nevysvetliteľné.

A teraz presne sedím v jeho tričku na posteli, všade cítim tú jeho vôňu, ktorá ma dostala do kolien aj ráno, keď som ho objímala a vyprevádzala domov.
Netuším, čo si o tom všetkom myslí on a vlastne ani ja sama neviem, čo si o tom celom myslím. Viem, že ma kedysi chcel, ja som ho odmietla, a potom sme sa tvárili, že sa to nikdy nestalo. Z času na čas pár podpichovačiek, pár okamihov, keď som sa bála, aby nepokazil to kamarátstvo, ktoré síce nie je také, že vieme o sebe všetko a rozprávame si celé svoje životy, ale predsa len je, a potom príde jeden večer...a príde nezvratné ale.

A sama viem, že za to môžem aj sama. Možno preto, že som ho videla po hrozne dlhej dobe a chýbal mi. A možno preto, že to všetko len vyplávalo na povrch. Netuším. A nie som si celkom istá, či chcem vedieť, čo v tom je. A naše debaty o tom, že zomrel Havel, že sú dnes Vianoce a že som dnes mala miešané drinky, lebo ocino si nakúpil výbavu a učí sa shakeovať, mi skutočne nepomáhajú v tom, aby som pochopila wo co go...

A ako sa hovorí: „Ráno je múdrejšie večera.“, takže možno keď vstanem, budem mať jasno, nebudem to riešiť, prípadne to poľahky vyriešim. Jedine, že by nie.

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu