„Myslím, že tak nejako,“ odvetila, „bude to už pomaly polroka.“
„Poď, pozývam ťa na kávu.“ povedal a pohli sa smerom k najbližšej kaviarni, ktorá bola na námestí.
Mala na sebe krátke letné šaty, no keďže bolo ešte chladno, tak aj čierne pančušky. Krátke čižmičky a kožená bunda. On mal na sebe rifle a značkovú mikinu. Jeho typické oblečenie. Typické, ale pohodlné- ako zvykol vravievať. Ona mala šaty schválne. Chcela, aby videl ako dobre vyzerá po tak dlhej dobe, odkedy spolu zdieľali jednu posteľ.
„Tak hovor, ako sa máš? Čo máš nové??“ horlivo dychtil po jej novinkách.
Pousmiala sa, letmo na neho pozrela a lyžičkou si dala do úst z peny svojho latte.
„Čo by si chcel vedieť?“ pozrela na neho konečne. Sledoval ju.
„V podstate všetko.“ Zasmiala sa. Prekvapene na ňu pozrel.
„Čo?“ opýtal sa. Pokrútila hlavou.
„Myslíš, že máš nárok vedieť všetko?“ uškrnula sa. Len tak ako to vedela ona.
„Myslím, že sa poznáme dosť na to, aby si mi mohla povedať čokoľvek, nie?“
„Čokoľvek? Nemyslím si, že by som ti mohla povedať čokoľvek len preto, že sme tak pred rokom spolu spávali.“
„Chodili...“ opravil ju. Prevrátila očami a usmiala.
„Chodili...“ dodala prikývnuc hlavou.
Hrala sa s pohárom. Nemohla prestať myslieť na sen, ktorý sa jej sníval nad ránom. Prebudila sa asi okolo 7mej, v polospánku si prehodnotila, čo musí za celý deň stihnúť a v neposlednom rade nezabudla ani na stretávku po polroku. Po polroku odkedy sa naposledy videli. Po roku od rozchodu.
„Haló!“ precitla.
„Há? Vravel si niečo?“ pozrela na neho zmätene.
„Nad čím si premýšľala, bola si úplne mimo.“
„Ale nad ničím. Čo teraz robíš?“ zmenila tému, aj keď jej bolo jasné, že nie nadlho.
Počúvala ako jej rozpráva o svojej novej práci. Nadchýnal sa. Rozoberal do detailov. Niektoré veci od toľkého nadšenia povedal aj dva razy.
„Vieš čo ma mrzí?“ zdvihla hlavu od kúsku pizzi, s ktorou práve bojovala po tanieri.
Medzičasom stihli vymeniť lokál. Bola hladná. A vlastne aj on. Zašli do pizzerie, kam chodieval. Sedeli sami v malej miestnosti s pár boxami. Úplne vzadu, pri okne, mimo všetkého.
„Čo?“ opýtala sa.
„Ako som sa k tebe choval...“ pozeral na ňu zatiaľ čo ona hľadela mlčky do taniera. Už sa jej raz ospravedlnil za to, aký ku nej bol. Nebola si istá, či to chce znovu počúvať. Ale chcela, aby si to uvedomil.
„To už nezmeníš...“ odvetila hrajúc sa s vidličkou.
„Nie, to nie...len tomu nerozumiem...dnes viem, že by som sa už vo veľa situáciách zachoval inak.“
„Asi si dospel...“
„Človek sa učí na vlastných chybách.“ Povedal.
„No hej, niekto ti musel poslúžiť ako skúšobňa...“ povedala sarkasticky a napchala si krajík pizze do pusy.
„To vôbec nie. Nebola si skúšobňa.“
Pomaly prežúvala. Úkosom na neho pozerala ako sa na ňu chvíľu díva, a potom sa pustil aj on do svojej pizzi. Bolo to zvláštne počuť. Všetko to o ich vzťahu. Dobré, či zlé. Za celý večer toho toľko stihli spomenúť, až sa jej nechcelo veriť. Mali toľko spoločných zážitkov. A pritom spolu neboli až tak dlho.
„Nemáš chuť na drink a cigaretu?“
„Na čo??“ rozosmiala sa.
„Prečo sa smeješ?“ nechápal.
„No je mi čudné, že práve ty ma pozývaš na drink a cigu.“ Dodala pomedzi smiech.
„Čo je na tom čudné?“
„Ale nič, nič...ja len, že ty to len tak výnimočne...“...nie ako ja- dodala v duchu pre seba.
„Tak dala by si si?“
„Vieš o nejakom podniku?“
„O jednom dobrom by som vedel.“ S očakávaním na neho pozerala.
„U mňa.“ Napokon dodal.
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
metalabby
29. 3.marca 2011 20:15
a sex nikde?
3
@metalabby šak to je len prvá časť čo by si hneď sex chcela!!
a inak niečo mi to pripomína s tým pozvaním... zaujímavé čítanie
a inak niečo mi to pripomína s tým pozvaním... zaujímavé čítanie
4
Napíš svoj komentár