„Ponáhľaš sa?“ zaregistroval jej pohľad na hodinky.
„Nie...ja len...to aby som stihla spoje a tak..“ pousmiala sa na neho.
„Neboj, máš čas ešte. Pri najhoršom prespíš u mňa.“ Rozosmiala sa.
„Nie, myslím, že to nebude potrebné.“ Usmiala sa.
„Tak teda ideme?“ nedočkavo sa pýtal.
„V poriadku, jeden drink, cigareta a pôjdem domov.“ Prikývol.
„To znie fér.“
Vstali, zaplatili, vyšli von do už večerného mesta.
„Posaď sa, zapnem nejakú hudbu.“ Povedal už v byte a pohol sa ku stolu, kde mal položený notebook. Zapol ho a hľadal nejakú hudbu. Ona sa okolo seba poobzerala ako vždy, keď ku niekomu príde.
„Veľa sa tu toho nezmenilo.“ Dodala prejdúc k nemu.
Pustil nejaký výber.
„Idem spraviť tie drinky.“ Keď okolo nej prechádzal, chytil ju za lakeť. Prikývla a posadila sa na stoličku za stolom. Keď ho už počula štrngotať s pohármi, klikla na internet a naklikala sa na stránku spojov. Nechcela uňho spať, teda...nemala by. Absolútne sa to nehodilo. Prešiel síce rok od ich rozchodu a zvykli sa párkrát stretnúť ako kamaráti, ale vždy s partiou. A naposledy pred polrokom. Nie, nie, musí preč. Vypije drink a...pôjde.
„Čo pozeráš?“ počula zrazu za chrbtom.
„Ako sa dostanem domov.“
„Ale ja som ti povedal, že budeš spať tu.“
„Veľmi vtipné a kde?“
„A čo som ti cudzí??“ pousmial sa podávajúc jej pohár.
„No v podstate...“ nedokončila. Radšej si odchlipla z čírej tekutiny.
„Chutí?“ opýtal sa sadnúc si k nej na prisunutú stoličku.
„Je to fajné.“
Vypol internet a pár kliknutiami sa dostal na zložku, kde svietilo jej meno.
„To čo je?!“ šokovane sa spýtala.
„My.“ Odvetil jednoducho.
Otvoril priečinok a na ploche sa rozbalili fotky z ich éry. Od 1. stretnutia až po to posledné, zahŕňajúc aj akcie po rozchode.
Postupne prechádzal každou jednou. Pri každej sa našla aspoň jedna spomienka.
„Bolo nám dobre...“ hlesol.
„Až na...“
„Posral som to,“ skočil jej do reči, „dáš si cigaretu?“ zmenil rýchlo tému. Prešli na balkón a mlčky si zapálili.
„Pustím ti jeden perfektný film.“
„Mala by som už ísť.“
„Ale, prosím ťa, ešte je málo hodín. Nebuď ako malá.“
„No to sa ozval ten pravý...“ neodpustila si ironickú poznámku.
„Hej...“ pozrel na ňu psím pohľadom. Rozosmiala sa.
V skutočnosti sa jej nikam nechcelo. Bola viac unavená ako si myslela a predstava cesty, kým sa dostane domov, ju ubíjala ešte viac.
„Čo to je za film?“
„Komédia- také máš rada.“ Prikývla, nezabudol.
„Tak čo povieš, páčil sa ti?“
„Perfektný.“ Ešte teraz sa smiala.
„Som rád.“
Pozrela na hodinky. Zhíkla.
„To je už toľko!?“ aj on pozrel na hodinky.
„Už mi ostáva len taxík alebo nočák.“ Hlesla.
Nenávidela nočné spoje tak ako aj taxíky v noci.
„Ale to ťa nepustím!“
„Prosím??“
„No sama nepôjdeš v noci domov. Budeš tu.“
Ešte chvíľu odporovala, no nakoniec to vyhodnotila ako najlepšie riešenie.
„V poriadku. Požičiaš mi niečo na spanie?“
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
elsi
31. 3.marca 2011 14:14
velmi prevelmi sa teším na dalšiu časť
Napíš svoj komentár