Spontánnosť, spontánnosť, aspoň trochu!

„Ale som!“ urazene vykríkol.
„Nie, nie si! Nie si ani trochu spontánny! Prečo ma niekedy len tak nepobozkáš? Nehodíš o dvere? Nechytíš za zadok, keď okolo teba prejdem? Prečo robíš všetko tak akoby si to mal vypočítané? Čo kedy a ako?“
„Tebe by sa páčilo, keby som ťa hodil o dvere?“ nechápavo sa spýtal.
„Áno, napríklad!“
„A čo keby som ti ublížil??“
Prevrátila očami.
„Bože môj! No a čo? To je riziko! A neublížil by si mi...jedna modrina by ma nezabila!“
Len na ňu hľadel.
„Pozri, nevravím ti, že máš mnou rozbíjať nábytok. Len chcem, aby si bol trošku vášnivejší a hlavne robil veci, keď ťa napadnú, nie keď sme iba sami a na posteli.“ vzdychla.
„Tebe sa to so mnou nepáči?“ zúfalo hlesol.
„To som nepovedala! Len je to všetko akoby presne rozplánované. Kedy sa mám spraviť ja, kedy sa už môžeš ty.“
„Tak to si prehnala trochu nie?“ opäť vzdychla.
„Nemá to asi význam vysvetľovať ti to. Berieš to príliš osobne, nechcem, aby si bol urazený alebo nešťastný kvôli tomu. Len som chcela, aby si vedel, čo mi chýba. Ale asi to nesmie byť dokonalé, lebo by sa narušila rovnováha sveta, v ktorom nič nie je dokonalé...“ povedala, pozrela na neho a odišla do vedľajšej izby.

Ostal tam meravo stáť stále hľadiac na miesto, kde ešte pred chvíľou stála. Rozmýšľal o tom, čo povedala. Vedel ako veľmi ho miluje. A vedel tiež, že keby tomu tak nebolo, tak toto by sa nikdy nedozvedel a videl by ju odchádzať nie do vedľajšej izby, ale preč z jeho života. Bolo pre neho ponižujúce a slabošské vypočuť si toto. Podkopala jeho hrdosť, jeho sebavedomie. Celý ten čas si myslel, že jej to takto vyhovuje. Že ju to baví. Vždy sa na neho potom tak krásne usmievala a vravela mu ako ho ľúbi. Myslel si, že tak to má byť. Že je to tak správne. Áno, počúval rôzne zážitky od kamarátov ako a kde opreli tú svoju, prípadne nie svoju, no jemu sa to zdalo nedôstojné. Mal pocit, že toto je také romantické. A nikdy to nebol stereotyp. Vyskúšali toho veľa, no vždy to bola práve posteľ. Zamyslel sa. Predstavil si, akoby ju „hodil“ o dvere a náruživo ju začal bozkávať. Prehrabol jej vlasy a zaklonil jej hlavu. Vybozkával by jej každý centimeter krku a voľnou rukou by jej blúdil po tele. Počul jej vzdychy. Cítil ako kamoš v nohaviciach ožil. Bola to neskutočná predstava. Vedel si dokonale predstaviť, jej telo reagujúce pod jeho dotykmi.

„Zlato, prepáč mi.“ odrazu počul. Precitol z myšlienok. Mal sucho v ústach. Stála tam pred ním v obtiahnutom tielku bez podprsenky a vyťahaných teplákoch, vlasy mala na všetky svetové strany, no aj tak vyzerala neodolateľne. Keďže stále mlčal, pokračovala.
„Nemala som ti to tak povedať. Nemôžem chcieť všetko. Milujem ťa viac než čokoľvek a páči sa mi, keď sa spolu milujeme, aj keď to je len v posteli. Viem, že tebe sa to tak páči, takže sa nehnevaj prosím.“

Iba na ňu hľadel. Nebol schopný slova. Urobila krok k nemu. Druhý. Stála kúsok od neho, za ňou stôl. V okamihu vedel, čo má robiť. Strašne po nej túžil, keď tam tak nešťastne stála. Chcel ju vidieť bez dychu od rozkoše. V priebehu pár sekúnd ju chytil za stehná, zdvihol ju a položil na ten stôl. Nestihla ani vykríknuť alebo čokoľvek povedať. V momente bol prisatý na jej perách. Cítil jej prekvapenie a nechápanie. Vošiel jej rukou do vlasov a jemne jej zaklonil hlavu. Začal jej bozkávať krk a druhou rukou jej prechádzal po vnútornej strane stehna. Prechádzal cez driek až na prsia. Pod dotykmi sa mu čoraz prudšie začínala dvíhať jej hruď. Pomaly začínala prerývane dýchať. Pustil jej vlasy a nechal ju, nech ho chvíľu bozkáva a hladí na slabinách. Potom jej obratne vyzliekol tričko, čím sa mu naskytol priamy pohľad na jej prsia. Nahlas vzdychla, keď sa jej ich dotkol. Potom to malo akosi rýchly spád. Ani sa nenazdal a boli obaja nahí. Videl ju tam v plnej kráse sedieť trošku zahanbene, no s ukrutne sexy pohľadom. Zahryzla si do pery, prehrabla rukou vlasy. Videl jej v očiach lásku a neutíchajúcu túžbu. Nenechal ju dlho čakať. Sám bol prekvapený ako veľmi ho vzrušuje pohľad na jej nahé telo na stole. Ako kus mäsa pripraveného na konzum. Alebo skôr dezert. Áno, to je to správne. Bola ako dezert! To, na čo sa každý tešil, to, čo každému chutilo najviac a nevedel nik odolať.
Bola božská, keď sa k nemu prisunula, obopla ho nohami a s vášňou sa mu zahryzla do ucha.

Spoločný rytmus ich sŕdc, vášeň derúca sa na povrch, nechty zaryté do pokožky, výkriky slasti...

***

„Mala si pravdu...je to takto super.“ skonštatoval, keď ležal na jej prsiach. Ešte stále ležala na stole, prudko dýchala.
„To áno, ale čo keby sme sa teraz šli pomilovať do postele?“
Zdvihol hlavu z jej pŕs a pozrel na ňu. Šibalsky sa usmiala.
„Milujem ťa, si proste úžasná!“ rozosmial sa, rýchlo ju zdvihol a rozbehol sa s ňou do spálne...

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu