*VŠETKY POSTAVY A CHARAKTERY V TOMTO PRÍBEHU SÚ VYMYSLENÉ A AKÁKOĽVEK PODOBNOSŤ S INÝMI OSOBAMI A SITUÁCIAMI JE ČISTO NÁHODNÁ.*



"Dobre teda, tak poďme." pritakala som napokon.
Nemala som chuť na nič. A už vôbec nie na akciu s litrami alkoholu, s chlapcami, ktorým šlo len o sex. Vedela som, že keď pôjdeme len my dve, odtrepeme sa každá niekam inam. Poznala som ju už dobre. Vždy si niekoho zbalila a ja tak isto. Tento krát som na to ale nemala náladu.
"Makaj, obliekaj sa!" kričala mi Lena, keďže som ešte stále ležala na posteli. Vzdychla som si.
"Veď už idem!" zvolala som a neochotne vstala. Postavila som sa do skrine a zúfalo hľadela dovnútra. Nikdy som nemala problém s výberom oblečenia na párty. Väčšinou som obliekala aj Lenu. Dnes si výnimočne vybrala sama.

"Ježiši, ty si dnes teda neschopná! Vyber si už konečne niečo na seba." vrátila sa do izby moja kamarátka.
Nemala som náladu sa s ňou hádať. Vybrala som vzorované legíny a dlhú bielu tuniku. Rýchlo si ich obliekla, navoňala sa a dala si svoje obľúbené náušnice. Ešte rýchlo pár ťahov púdrovým štetcom po tvári, trošku ružovej na líčka.
"Môžeme." vzdychla som vychádzajúc z kúpeľne.
Lena neskrývala nadšenie. Utekala do chodby a obula si krátke čižmičky. Ja som si obula lodičky na nechutne vysokých opätkoch. Keď už teda, tak poriadne. Prehodili sme cez seba krátke kožené bundičky, vzali kabelky a vyšli do začínajúcej noci.

"Takže kam to vlastne ideme?" spýtala som sa, keď sme už stáli na zastávke a čakali na električku.
"Jeden podnik. Ani ja neviem kde to je. Máme sa predtým stretnúť s Michalom."

No jasné. Skoro by som bola zabudla. Jej vždy ospevovaný Michal. Chalan, ktorý ju vedel vždy len využiť.

"Aaale, vari ide s nami Miško. A to si mi chcela kedy oznámiť? Či na mieste? Leni, vieš že toto neznášam. Ak ste boli dohodnutí, mali ste ísť sami."
"Ale prestaň. Veď ty si niekoho zbalíš. A vieš, že nemôžem ísť sama. Vyzeralo by to, že po ňom príliš idem."
"A nejdeš?"

Nastúpili sme do električky a odviezli sa o niekoľko zastávok ďalej. Keď sme vystúpili, na zastávke už Michal prekvapivo stál.
"Dobrý večer, dámy." pozdravil a obe nás poctil svojimi bozkami na líca.
"Ahooj!" takmer zvískla Lena. Prevrátila som oči.
"Čau," pozravila som ja, "tak kam to vlastne ideme?"
"Poďte, nechajte sa viesť skúseným mužom." Lena sa rozosmiala a ja skoro povracala. Dnes som jednoducho naozaj nemala náladu na tieto jeho vtípky.

"Čo si dáte? Pozývam." povedal Pán Úžasný usmievajúc sa na Lenu. Tá sa šla roztopiť.
"Nechaj tak, ja objednám. Choďte radšej obsadiť miesta." povedala som. Lena ho na povel začala ťahať za ruku k nejakému stolu.

Pretlačila som sa k baru. Na to, že je to neznámy podnik, tu bolo celkom plno.
"Čo to bude?" zvrtla som sa za hlasom.

"Filip?" šepla som.
"Bože môj! Tereza." prekvapene vydýchol.

 Blog
Komentuj
 fotka
smajdalf  27. 1. 2012 22:46
Som rád že som ťa inšpiroval k tomu aby si to sem hodila, k výberu mena, a prvá hviezdička. Je to fajn
 fotka
kesuoriesok  28. 1. 2012 11:22
no dobre! a teraz pokracovanie chcem vediet preco je taka nastvata
Napíš svoj komentár