Poznáš to. Proste sa prebudíš a si na tom zle. Viac ako zle. Máš pocit, že ti nič nevychádza, dokonca ani to, že po štvrtku príde piatok. Chceš ostať v posteli a nikdy odtiaľ nemusieť vyjsť. Vieš, že to nejde. Vstaneš, umyješ sa a ideš do školy. Nevychádza to- ani škola, ani život.

Je dosť pravdepodobné, že to len nevidíš. Schválne pred všetkým zatváraš oči. Nič ti nie je dobré, nevieš sa tešiť z maličkostí ako tomu bolo predtým. Uzatváraš sa do seba. Je ti ťažko o tom hovoriť, lebo to už malo byť dávno preč.

No nie je...

Nový sveter, nové čačky na nechty, veľký nákup jedla na tvoje pomery...niekoľko pár desiatok ťažko zarobených eur je razom preč...nezaujímaš sa o to...tak riešiš svoje depresie...

Usmievaš sa...








Potom príde večer a ty sa krčíš v zime na schodoch. So slzami v očiach a cigaretou v ruke. Vdychuješ čoraz chladnejšiu bolesť...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár