A možno to je tým, že sa dala dokopy s chalanom, hoci ho niekoľkokrát odkopla, hoci tvrdila, že miluje iného a že teraz si bude len užívať.
Možno to je tým, že neviem, čo chcem.
A možno mi je len smutno.
Zožrala som celú bonboniéru. To je fuk, že teraz by som šla najradšej na záchod a všetko zo seba dostala, tak mi je zle.
Možno je to tým, že je šťastný. Hoci prežíva presne to, čo som robila ešte pred niekoľkými týždňami ja. Možno je to tým, že niežeby som mu to nepriala, ale nechcem, aby dopadol ako ja. Reči typu- držím si odstup- neverím.
A možno je to tým, že som stratila dôveru.
Dnes v noci mi do telefónu povedal, že je rád, že ma počul. Odvetila som dobre. Nedokážem veriť už ničomu. Ani len tomu, že ma niekto môže rád počuť. Ani len tomu, že sa teší, keď sa najbližšie stretneme. Pohrávam sa s myšlienkou, že to zruším, hoci viem, že aj keby som bola na pokraji zúfalstva, únavy a neviem čoho, šla by som.
Neviem veriť. A opäť bude ťažké začať. Nevravím, že jemu. Všeobecne.
Stratila som vieru. Nie v seba. V nich. V lásku. V dôveru medzi dvoma ľuďmi. V to, čo každý chce zažiť. V to, o čo sa každý usiluje. V to, po čom každý túži. Skôr, či neskôr...
A teraz neviem ako to budem vysvetľovať. Ako to vysvetlím niekomu, čo ma absolútne nepozná? Ako to vysvetlím niekomu, kto ma pozná? Nechcem to nikomu vysvetľovať, potrebujem to len niekomu povedať. Potrebujem, aby ma vypočul a objal. Možno povedal, že všetko bude dobré a ja raz znovu uverím.
A možno klamem...možno nechcem znovu veriť.
Mám strach.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sion
27. 11.novembra 2011 19:35
♥ trust me.. hneď ako to bude možné, prídem ťa vystískať.
3
hm..strašne dlho som nečítala tvoje blogy, ale mám pocit, že som si ich mala prečítať práve dnes a nikdy pred tým ani potom. (aj keď sú niektoré staršie)
...zaujímavé
...zaujímavé
Napíš svoj komentár