Do hlavy mi pomaly, ale isto začína stúpať naivita a túžba.
Ťažko sa mi jej zbaviť, keď...
Ťažko mi je na ňu nemyslieť, keď...
Ty predsa vieš...

Nie je to láska, nie je to na namotávka...je to len to, že niekto je presne taký ako ja...do detailov, do spomienok, do minulosti, do budúcnosti, v prítomnosti...

Neviem v akom presne zmysle stúpa daná naivita a tá túžba, ale stúpa...neviem kam až vystúpi, neviem ako dlho bude stúpať a možno za pár hodín spadne. Človek nikdy nevie, čo sa stane.

Žijem pre dnešok, lebo neviem žiť z minulosti a z budúcnosti ešte nemôžem, nie tak naplno...žijem pre dnešok a v dnešku si ty...

Čo tam robíš? Pýtam sa tak často, že tú otázku už ani neviem vysloviť. Nenachádzam správne slová na opísanie, keď sa niekto pýta...

Netuším ako dlho pobudneš v mojom dnešku, ako dlho sa ti bude chcieť zotrvať, ako dlho budeš môcť, ale ja si to vychutnám aj s pribúdajúcou naivitou a túžbou, ak to tak je možné nazvať...

Človek naďabí málokedy na osobu s rovnakými túžbami, snami, cieľmi...treba si to ceniť...

Cením si ťa...ach, ako divne to znie, no viem, čo by si na to povedal ty, priateľ...a preto mi to už neznie tak hlúpo...

Užívajme si teda dnešok

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
haluz_muska  30. 12. 2010 02:21
pekná, hĺbavá....
Napíš svoj komentár