Hlavným dôvodom je to, že na Slovensku trestáme šikovných. Absolvovala som bilingválne gymnázium, ktoré mi okrem rozsiahleho všeobecného vzdelania napomohlo k získaniu štátnice z angličtiny a francúzštiny – veciam, ktoré ma robia zaujímavejším artiklom na pracovnom trhu. Štúdium však trvalo 5 rokov - o rok viac ako bežné gymnázium.
Teraz som študentkou architektúry, ktorá trvá 6 rokov – opäť o rok dlhšie, ako bežná vysoká škola.
Bez akéhokoľvek prerušovania alebo predlžovania štúdia teda školu skončím ako 26 ročná. To by bolo úplne v poriadku keby...
Keby som kvôli tomu, že som si vybrala ťažšie a dlhšie školy nebola znevýhodnená. Nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa moji rodičia stratili dňom, kedy som dovŕšila 25 rokov. Aj napriek tomu, že som dieťa ktoré sa „pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej alebo na vysokej škole dennou formou štúdia“ a „ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku“.
Na druhý problém narazím dovŕšením 26 roku života. Vtedy mi podľa všetkého prestanú platiť študentské zľavy. Takisto stratím nárok na výnimku platenia odvodov do sociálnej poisťovne, takže ak budem popri štúdiu pracovať, pekne ma ošklbú z celej zarobenej sumy, nie len z tej, ktorá je nad limit.
A tu sa dostávam k druhému a tomu istému bodu. Prečo štát stále trestá šikovných? Keď som študent a popri štúdiu pracujem, okrem finančnej nezávislosti (v niektorých prípadoch aj vyslovenej potreby peňazí na štúdium), nemal by ma predsa štát skôr podporiť ako na mne zarábať? Ja by som mohla sedieť na pive, drichmať v posteli alebo sa len vyvaľovať doma pred telkou... Ale nie, ja chodím popri štúdiu do práce, kde získavam prax vo svojom odbore, to znamená že po skončení školy budem mať nižšiu pravdepodobnosť, že skončím na pracovnom úrade ako dnes mnohí, hromadne vyprodukovaní absolventi. Okrem toho, nedá sa povedať, že robím prácu na úkor štúdia, nakoľko som minulý rok úspešne obhájila bakalársky titul so študijným priemerom asi 1,5. Ak zarobím mesačne viac ako je limit 200 eur, odvody platím aj ja, nie len zamestnávateľ. Takisto si túto výnimku na platenie odvodov môžem uplatniť iba u jedného zamestnávateľa. Ale prečo nemôžem zarobiť 100 u jedného a ďalších 100 u druhého? ...keď už je tam limit, prečo neplatí na celkový zárobok?
Ešte som ani neskončila školu a už mi to tu dvíha adrenalín. Keď ju skončím, budem ako architekt s veľkou pravdepodobnosťou živnostník. Pri tejto politike budem asi nútená sa na prácu vykašľať, hodiť sa na nezamestnanecké, mať iba čierne prímy a špekulovať maximálnou možnou mierou, aby žiaden príživník neprofitoval z mojej poctivej práce (a nekupoval za ne CTčka ale radšej kúpil do tej nemocnice pár balíkov hajzelpapieru). A keď to takto bude pokračovať ďalej, najskôr bude riešením odsťahovať sa do inej krajiny, ktorá má systém nastavený tak, že tí čo sa viac snažia aj viac dostanú.
Takáto (ne)logika sprevádza bohužiaľ skoro „všetky odvetvia všetkého“ na našom Slovensku, ktoré mám inak úprimne rada. Len s takýmto prístupom sa nečudujme, že každým rokom strácame viac a viac kvalitných ľudí, ktorí už na to nemajú nervy a idú tam, kde im poskytnú lepšie podmienky či už na pracovný, alebo súkromný život.
nanestastie mas velku pravdu. je to vsak o nastaveni a o dlhodobych cielloch.. je to o tom, ze ako som nedavno cital clanok, do politiky a realne o politku sa nikto nehrnie a nezaujima a tak si tam mozu robit co chu..
ak by ludia nieen kibicovali a zmierovali sa.. ale by realne sli do stran.. kibicovali tam a riesili veci.. bol by vacsi tlak na tych hore.. zaroven i na to co sa deje.. a neboli by sme odkazani na to ci si niekto na nas spomenie..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
ak by ludia nieen kibicovali a zmierovali sa.. ale by realne sli do stran.. kibicovali tam a riesili veci.. bol by vacsi tlak na tych hore.. zaroven i na to co sa deje.. a neboli by sme odkazani na to ci si niekto na nas spomenie..
a ano som mudry.. i ked doteraz to nerobim sam