Semester začínal niekedy, prvé Erasmus stretnutie bolo pár dní potom, ďalší týždeň akože už mali začať nejaké hodiny ale akosi rozvrh nemáme ešte dodnes. Je to vlastne veľká haluz.. Vždy prídeme do školy (a niekedy ani nie, lebo veď odkiaľ máme vedieť, že nejaký predmet máme – internetová organizácia vecí tu funguje ešte menej ako u nás), profák príde, povie niečo čo mohol vybaviť jedným mailom, potom ideme na obed do kantíny a ideme preč. Prezenčku som ešte nevidela. Prvý a druhý týždeň fuč a ešte nemáme vyriešené ani také tie základné organizačné veci ako to že kto, kedy, kde o koľkej a pod. Ale nikomu to evidentne nevadí a my sa z toho len tešíme. Je to vlastne ešte lepšie, ako som dúfala že to bude, keď som si sem dávala prihlášku. Keby v škole nebol biliard tak by sme sa aj nudili.
Jediný taký nie veľmi príjemný mini-šok, ktorý som mala v škole som aj tak troška očakávala, ale tak nejak som stále dúfala, že to bude inak. Turecké hajzle... Prvýkrát som sa s nimi stretla asi pred desiatimi rokmi vo Francúzku na pumpe a teda musím priznať, že to nie ej niečo, čoho som sa nevedela dočkať. A teda turecký-neturecký, troška poumývať by nezaškodilo. Ale zas na druhej strane treba uznať, že v zásade to nie je až také hrozné, keďže - povedzme si pravdu – kto si na verejných hajzlíkoch sadá? Ale teda aby som nekrivdila, inde majú toalety celkom v pohode, v obchodných centrách to isté ako u nás. A keď som sa pýtala mojej buddy ako to tam chodí s tými záchodkami, tak povedala, že tie turecké sú väčšinou iba vo verejných inštitúciách. Ale nájdu sa aj normálne, len treba vedieť kde hľadať („normálne wcko je na prvom poschodí prvé a posledné dvere vpravo“). Inak zaujímavá vec je na tých tureckých v škole aj to, že tie kabínky sú o niečo vyššie ako u nás – tak do pol lýtka. A teda keď si s holým zadkom poriadne nad tú dieru čupnete, niekto zo správneho uhla môže mať celkom slušný výhľad na vaše poklady. Ale dosť už o hajzloch... aj keď fekálne tému sú moje obľúbené...
Taká školská kantína, to je tu tiež celkom zážitok. Okrem toho, že sa tu v pohode celkom chutne najete za jedno euro, tu na vás číhajú aj nástrahy. Takú vec ako príborový nožík tu človek nenájde. Ževraj z bezpečnostných dôvodov. Tak teda keď si dáte ten rezeň a zemiaky, pekne si ho musíte nakrájať lyžicou, čo je pre nás vždy zdrojom zábavy. Jedlo bolo zatiaľ vždy chutné – na školskú kantínu a fakt, že je prakticky zadarmo. Ale musíte si vyčíhnuť správny čas, kedy prísť naplniť svoje útroby. Keď sme prišli príliš skoro, tak boli na výber EŠTE len dve jedlá. Kým sme dojedli, už ich tam bolo asi sedem. Inokedy keď sme prišli neskoro, boli na výber UŽ len dve jedlá. A teda najväčšou nevýhodou je to, že tety kuchárky to nenakladajú ako u nás - že si vypýtate a hodia to teplé na tanier. Tuto to funguje tak, že proste naložia jedlo na tanier, poukladajú na pult a kto kedy príde, si jedlo zoberie. Či už teplé alebo studené (väčšinou studené, ešte asi nemáme vyvinutý správny systém). A u tety pri pokladni to v hotovosti zaplatí. Aspoň mikrovlnku by tam mohli niekde mať.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár