Vtedy na východe 005 – alebo ako som išla na Erasmus do Bulharska
...ako sme pili a jedli
Musím priznať, že sa mi tu zatiaľ páči. Je tu výborné a lacné jedlo, ľudia sú milí, zatiaľ nerobíme nič do školy a máme kopu srandy. Pivo je tu hnusné, niečo ako naše nealko prehnané cez stuchnutú ponožku. Jediné piteľné lokálne pivo je čapovaná „kamenitza“, ostatne zázraky v plastových fľašiach nedoporučujem ani koštovať. Aj fľaškový Heineken a dokonca aj Plzeň tu chutili akosi ponožkovo. V obchode to zachránil iba plechovkový Kozel, jasne z dovozu. Myslela som si, že nič horšie tu ako pivo nebude. Ale mýlila som sa. Káva. Fakt zlá. Hlavne tá v školskej kafetérii. A nedávajú tu nikde ani pohár s vodou, aby to človek aspoň niečím rýchlo zapil. Ale tak, keď tu majú také dobré lacné jedlo, človek nemôže chcieť všetko.
Čo sa týka, nazvem to kulinárskych zvláštností, je mlieko. Všade je mlieko. A mliečne výrobky. V skoro každom jedle. Prídete do baru a ľudia pijú mlieko. V bare v nápojovom lístku je v ponuke pohár mlieka. Pije sa tu slané mlieko, je to tu akási miestna špecialita alebo čo. Je to celkom milé. U nás sa buď slope alebo keď niekto nechce, tak cucká kofolu. Tu môže aj mlieko. Evidentne je to tu tradícia, A je to aj fakt chutné. Jogurty, bánica, zapečené zeleniny so syrom...
Okrem toho dobrého a lacného jedla v reštauráciách (sa človek naje do 5 eur jak pán) tu majú ozaj silno jedlé fastfoody. Nie nejaké mrazené, ohriate pizze a kebaby ako u nas. Tu človek cíti že je to fakt čerstvé. Aj vidí vzadu chlapíka ako naťahuje nakysnuté cesto a ukladá na neho všeliaké dobroty. Rôzne veci, slané či sladké, z kysnutého cesta. Niečo ako pizza, skoro všetko so syrom, bánica (lístkové cesto so syrom) a pod.
V reštauráciách sme sa stretli s jedným zaujímavým javom. Jedlo nám ešte ani v jednej reštaurácii nedoniesli naraz. Vždy donesú to, čo práve spravia. Pár krát sa nám stalo, že jeden už dojedol a druhému ešte nedoniesli. Čiže ak som hladná, viem že si mám dať šalát alebo niečo smažené.
A teda ja (myslím že mam nejakých židovských predkov) sa vždy teším tým cenám. Je to príjemné konečne byť v krajine, kde si môžete dovoliť viac ako doma. Je príjemné že vy ste zo západu a nikto na vás nepozerá ako na menejcenného a neukazuje vám, ako funguje splachovací záchod alebo neukazuje, čo je to mikrovlnka (moje zážitky z výmenného pobytu vo FR na strednej škole). A tí ľudia sú ozaj milí. A k tým cenám... pre Slovákov je to skôr rarita, že idú do zahraničia a je to tam lacnejšie ako doma – väčšinou to býva naopak. Čo je však zaujímavé, je že tu je jeden chalan z Kazachstanu, a on hovorí, že je to tu drahšie ako u nich. Je tu asi jediný. Ževraj u nich stojí krabička cigariet asi jedno euro. Niet divu že fajčí ako komín.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.