Taká MHD je tu dosť veľká divočina. Za tú dobu čo sme tu sme ešte neprišli na to, ako to tu funguje. Také niečo ako grafikón sme nevideli, resp. nepochopili, takisto ako nikde na zastávke nie je názov zastávky – čo mierne komplikuje naše presuny, takže skoro vždy niekde zablúdime. Ale to je len jedna vec. Je napríklad celkom bežné, že šofér autobusu/električky si veselo telefonuje, pritom jednou rukou drží volant a ďalšou predáva lístky (počkať, to nesedí...). Okrem toho tu majú také tie označovače lístkov, aké sme mali v Bratislave dobrých 15 rokov dozadu. Strčíte lístok, potiahnete a urobí vám to kombináciu dierok. Ono by to bolo fajn, keby tie označovače neboli vo výške očí nad sedadlami. Čo ja s mojou 163 cm výškou ledva dočiahnem a vždy sa poriadne poobtieram o tých čo sedia pod tým. Ako si lístky cvikajú deti alebo chromí, to nevieme. My máme celkom šťastie, spoj z intrákov do školy je vždy nový autobus. Jazdia tu potom aj rôzne staršie kusy, ale nič horšie ako máme aj doma. Platí sa za jednu cestu, nezávisle od počtu zastávok alebo času cesty. A majú aj metro. Dosť nové, má ani nie 10 rokov. Ale vozne sú staršie, asi už second handové.
No a nakoniec k ešte k tej doprave a verejnému poriadku. Všetci tu veľmi fičia na hlučných veciach, vytunovaných autách a nadupaných motorkách. Je to tu akýmsi miestnym športom sa v noci, ideálne medzi desiatou a druhou, premávať na motorkách a túrovať na najvyššie otáčky. Už len ten samotný zvuk je dosť nepríjemný a hlučný, hlavne keď chcete nebodaj spať. Ale umocňuje to fakt, že keď po ulici prefrčí takáto motorka, tie vibrácie a otrasy pospúšťajú alarmy odparkovaných áut, takže aj keď motorkára počuť už iba ako jemné vrčanie v diaľke, pod oknom vám vyhráva orchester alarmov. A samozrejme, je tu celkom „in“ vypeckovaná hudba v aute a lakeť von z okna. Ale tak úprimne, takýchto čávov máme aj doma.
Ako sa tak pohybujeme po ulici a v doprave, naskytne sa nám celkom široké spektrum ľudí. A ako tí Bulhari vyzerajú? Sú trocha tmavší ako my, jemne „líznutí“ Turcami a občas vyzerajú trocha ako naši cigáni. Inak na Turcov tu podľa všetkého majú ťažké srdce. Dlhé roky boli pod ich nadvládou, niečo podobné ako Slováci a Maďari. Celkom sme však nepochopili, ako môžu byť Bulharky o toľko krajšie ako Buhlari. Baby sú miestami fakt veľké kočky, aj keď nájdu sa aj rôzne nepodarky. Za to chlapi sú prevažne trocha bulovia, podsadití, zavalití, prípadne riadne „nabúchaní“. Vyzerajú trocha ako naši roboši. Aj keď to by si človek po čase asi zvykol.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár