Naša koordinátorka sa volá Irina. Je to kapitola sama o sebe. Preto ju aj má celú pre seba.
Môj prvý kontakt s Bulharskou stranou bol aj môj prvý kontakt s pani Irinou. Vtedy, keď sme s Majkou zistili, že sme neodovzdali nejaké papiere a už je mesiac po termíne... Pani Irina iba napísala, že nič nedostala, že jej to máme poslať, že nás aj tak zoberú. Len že sa to bude riešiť až s septembri, lebo všetci sú na dovolenkách. V mailoch bola veľmi milá a ochotná, aj keď jej v angličtine občas ušla nejaká tá gramatická chybička.
Prvý školský deň bol meeting všetkých erasmákov, ktorí mali nasledujúci semester tráviť na univerzite čo my. Prišiel nám e-mail, na aké poschodie a do akej miestnosti máme prísť. Pri komplikovanosti komplexu budov našej školy sme sa predsa len ocitli na správnom mieste. To mi pripomenulo, že nikdy nemám prestať veriť na zázraky. Chvíľu sme čakali, a potom prišla.
Veľmi pekná, na Bulharku príliš svetlá a modrooká, teta jemne cez štyridsať. Trocha mi pripomínala Michelle Pfeiffer, len bola krajšia. S perfektným bulharským prízvukom (viď samé „ch“ a „r“ tam kde byť nemá) sa nám s nadšením predstavila a povedala, že musíme ísť inam lebo v táto miestnosť nie je voľná. Mala veľmi vtipný, až príliš entuziastický a príjemne neformálny prejav. Pôsobila dojmom, že byť našou koordinátorkou je jej odmena a že sa nemohla dočkať ďalšieho turnusu erasmákov. Akoby mala druhé, resp. prvé Vianoce. Povedala nám ešte s pár kolegami nejaké základné veci ale v zásade sme sa nič nedozvedeli (čo sa neskôr ukázalo ako tunajší obyčaj). Tak sme šli preč s tým, že škola začína až ďalší týždeň aj keď nikto nevedel aký bude rozvrh.
Už sme v polke októbra a rozvrh stále nemáme. Tento týždeň sme mali prvú hodinu, kedy sme neriešili zbytočne prekomplikované organizačné veci ale sme sa aj niečo učili. Hodina to bola mimochodom veľmi dobrá, ale o tom inokedy.
Ďalší krát sme našu Irinu stretli keď sme sa stretávali všetci, čo sme mali záujem o hodiny Bulharčiny. Opäť jedna z tých, kde sa strašne veľa hovorilo a čím viac sa hovorilo, tým sme menej chápali. Pri dohadovaní sa s pedagógmi, kedy hodiny budeme mať Irina vyslovila silný nesúhlas voči výučbe v piatok. Cez Erasmus sa totiž majú poriadať všeliaké výlety a iné spoločensko-náučné akcie. Dokonca za to máme dostať aj nejaké kredity. Za výlety. A teda Irina v zápale vysvetľovania, že ideálne je dať výuku v utorok a štvrtok, zadrela pamätnú vetu, ktorou si získala sympatie všetkých prítomných „bikóz víkeds áR nót for schúl, víkends áR fóR the trRríps“.
Nikdy sa od nej v zásade nič podstatné nedozvieme. Ale tá radosť s akou s nami vždy komunikuje, no proste nevymenili by sme ju.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár