Náš sused Francúz je fanúšik rugby. Hľadal podnik, kde by premietali zápas ktorý chcel pozerať. Objavil tu jeden Irish pub, kde to mali dávať. A tak sme konečne v Sofii našli podnik, kde čapujú fakt dobré pivo.
Je to trocha odveci chodiť v Bulharsku do Irish pubu. Ale keď to pivo fakt stojí za to... a robia tam pravé hovädzie steaky... Fakt odporúčam, aj keď cenovo je to ozaj asi len pre cudzincov, lebo to bolo celkom dosť aj na naše pomery – a nie ešte na Bulharské. Asi aj preto obsluha vie perfektne po anglicky.
Včera sme boli opäť na zápase. Končil však až po polnoci, kedy už nefunguje MHD. Resp. ak aj áno, nevieme ako. Teda sme išli taxíkom domov.
Kráčali sme cez Vitosha Boulevard. Je to pešia zóna v centre. Dosť to tam žije a je z neho krásny výhľad na hory a katedrálu. Dobre tu vidieť, ako veľa spraví zeleň v meste. Tie budovy okolo sú nič moc. Zväčša komunistické, mierne ošarpané. Ale sú decentne skryté za stromoradím a tá pešia zóna vyzerá fakt dobre.
Na konci stoja taxíky. Prišli sme teda k nim a rozmýšľali, ktorý zobrať. Ja hovorím, že asi ten čo stojí vpredu, tak sa to zväčša robí. Tam stál asi 5-10 ročný Hyundai. Natretý na žlto, americký štýl. Chcela som si dať pozor aby mal všetko čo má mať – označenie taxi, vylepený cenník. Mal. Tak som zaklopala na okno, otvorila dvere a nakukla dnu. Tam sedel potmavší chlapík a pýtam sa ho, či hovorí anglicky. Nehovoril. Tak som mu mojou slovenčino-bulharčinou vysvetlila, kam chceme ísť. Pochopil. Pýtam sa, že koľko to asi bude stáť. Varovali nás totiž, že sa môže stať že cudzincov budú chcieť ošklbať. Ako doma.
Povedal že 7-8 Leva, čo bola adekvátna suma. Dokonca aj zapol taxameter. Nasadli sme dnu. Vtedy som si uvedomila tú iróniu – z nefajčiarskeho Irish pubu sme sa presunuli do fajčiarskeho taxi. V taxíku chýbala už iba vôňa piva, aby to tam smrdelo ako v bare. Šofér mal cigaretku v puse a dve krabičky Cameliek v priehradke. Ani sa ju neráčil zahasiť keď sme nasadli dnu. Pekne ju po ceste dofajčil.
Taxikár inak super týpek, sa pýtal, že ako to že hovoríme po Bulharsky. Tak sme ho vyviedli z omylu, že to nebolo ani tak Bulharsky ako skôr Slovensky. Tak on že „Yugoslavia?“ a ja že nie „As sm od Slovakja“. Nato zareagoval že bol v Prahe, aj v Brne. Ja som pod vplyvom írskeho čapovaného piva mala silnú potrebu konverzovať po Bulharksy, tak hovorím že „Praha, krasíva, ne?“ On že „da“, na to začal rozprávať niečo čo som samozrejme nerozumela. Ale keď skončil, nenechala som sa odradiť a hovorím že „aaa, čechíja, bíra dobrá“. Na to sa hneď chytil, začal básniť o Plzeňskom prazdroji a za balkáskych rytmov plynúcich z rádia Zorana sme sa lietajúc z jedného pruhu do druhého dostali za necelých 7 leva domov.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár