Keď sme ešte na jar vypĺňali rôzne papiere týkajúce sa Erasmu, museli sme si vybrať predmety, ktoré budeme mať. Komu by sa to chcelo hľadať na stránke bulharskej univerzity. Proste sme to opísali od chalana, čo bol v Sofii minulý rok. Veď tie predmety sa po príchode dajú zmeniť.
Jeden z predmetov bola Japonská architektúra. Hovorila som si, že tento predmet ma až tak neláka, načo mi bude japonská architektúra. Radšej si to zmením na nejaké prednášky o súčasnej modernej architektúre – keď už zo mňa má byť raz súčasný moderný architekt.
Hneď ten prvý úvodný deň na Sofijskej univerzite sme sa stretli nie len s našou koordinátorkou Irinou, ale aj so zopár inými pedagógmi. Povedali nám čo to o svojich predmetoch a že ak máme záujem, môžeme si ich zapísať.
Okrem iného prišiel aj starší pán, ktorý nám ponúkal predmet o americkej modernej architektúre. To bol predmet, ktorého obsah ma zaujímal. Pán mal síce veľmi dobrú angličtinu, ale bol to troška taký ten uspávač hadov. Bola som na pochybách, či si predmet zapísať. Uspávačov máme aj doma.
Potom sa nám predstavila pani Metalkova, že ona prednáša o japonskej architektúre. Ako rozprávala ukázalo sa, že žila v Japonsku 12 rokov a je najväčšou odborníčkou na japonskú architektúru v Bulharsku. Toto ma zaujalo, aj keď predmet ako taký ma sám o sebe až tak nevzrušoval. Povedali sme si, že by to mohlo byť zaujímavé. Keď vám niekto rozpráva hocičo čomu rozumie a čo ho baví, je to často krát zaujímavejšie ako zle odprednášaná zaujímavá téma. Tak sme si japonskú architektúru v zozname predmetov predsa len nechali. Americkú tiež, lebo sme potrebovali kredity. Ale o tom inokedy.
Minulý týždeň sme mali prvú hodinu. Tiež sme sa už učili. Najväčšia sranda bola, že teta nemala ani až taký bulharský prízvuk. Skôr japonský. Miestami bulharsko-japonský (s tým „ch“ a „r“ sa im ťažko bojuje). Fakt tam asi žila. Okrem jasne a zaujímavo spracovanej tematiky japonskej architektúry nám povedala aj čo to o japonskej kultúre. Snažila sa nám to všetko ukázať v súvislostiach. Súvislosti mám rada. Pokúšala sa nám tiež objasniť japonskú filozofiu a to, že meditáciou a dumaním sa snažia dosiahnuť určité osvietenie, nirvánu. Dostať sa až za hranice logiky a pochopiť svet. Zakončila to šarmantne „well... I tried but... “.
Ďalšia bulharská pedagogická jazda sa ukázala ako pozitívna. Snáď to tak bude pokračovať aj ďalej. Koniec koncov, tých profákov bude viac... Keď už raz budeme mať hotový rozvrh.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár