Ráno sme si museli privstať, lebo Ochrid je v podstate na opačnom konci Macedónska ako Skopje. Samozrejme aby nešlo všetko príliš hladko, v noci zo soboty na nedeľu sa posúval čas a samozrejme sme to skoro premeškali. Blbé smartfóny. Všetci sme si nastavili manuálne nastavovanie času, lebo sme si neboli istí či sa nám to počas letového režimu prehodí alebo nie. No a napriek manuálnemu nastaveniu sa to prehodilo automaticky, takže sme vstali iba vďaka tomu, že hladoši čo išli ráno na raňajky neboli zrovna potichu.
Išli sme takýmto mini busom. Asi prvý krát za svoju existenciu bol úplne plný.
Mám rada južanskú podnikavosť. Hneď ako sme vystúpili z autobusu nám chlapík spoza plota začal ponúkať ubytovanie „room?“ „need room?“ „zimmer?“. Keď sme mu odvrkli že nechceme, nedal sa odradiť „taxi?“ „need taxi?“.
Spýtali sme sa okoloidúceho ktorým smerom je centrum. Je to v zásade malé mesto, všetko sa dá v pohode obehnúť peši. Mesto veľmi pekné, atmosféra niečo medzi Chorvátskom, troška Tureckom a Sicíliou. Je to síce iba jazero, ale pôsobilo to celé akosi prímorsky. Čo bola vlastne sranda, lebo všetci naši Francúzi si mysleli, že ideme k moru. Čo koho do toho že Macedónsko je vo vnútrozemí. Od Poľska je to ďaleko.
Troška sme si obehli centrum, vybavila som povinnú kúpu magnetiek, tentoraz bez ujmy. Hneď nás zastavil ďalší podnikavec. Vyzeral ako z časopisu „drsný námorník“ a lámanou, ale dostatočnou angličtinou nám ponúkal okružnú plavbu po jazere. Náš erasmák Turek hneď zakročil. Trocha sme si z neho robili srandu. Každého sa pýtal, či hovorí po turecky a vždy sa snažil vyjednať dáku „discount“. Najväčšia haluz na tom ale bola to, že námorník po turecky naozaj hovoril a tú discount nám naozaj dal. Nasadli sme do loďky, dostali zadarmo po štamperlíku rakije a mohli okrem frťana nerušene nasávať aj krásne pohľady na Ochrid a albánske hory na druhej strane jazera.
Napriek tomu, že Skopje je hlavné mesto, Ochrid bol drahší a turistickejší. Ale stále lacný, len to nebolo až tak do očí bijúce. Parádne sme sa najedli v úplne najturistickejšom centre a načančanej reštaurácii s terasou za asi 100 eur. Bolo nás tuším trinásť a dali sme si k jedlu aj víno. Vo Švajčiarsku tak obed pre dvoch.
Niektorí šialenci z našej skupiny sa v Ochridskom jazere aj okúpali. Napriek tomu, že svietilo slnko, sa mne do tej 15 stupňovej vody liezť nechcelo.
...aj zmysel pre humor mali
Vyšliapali sme si to na hradný kopec. Tiež sa tu stavalo a tiež nie zrovna premyslene. V Ochride bola totiž ževraj najstaršia univerzita v Európe. Čo je zaujímavé a vôbec som to nevedela. Vždy sa učíme akurát o Bolognskej ale to je iba najstaršia dodnes fungujúca. Nad vykopávkami univerzity stavali trocha monštrózny systém striech. Mal asi reprezentovať pôvodný tvar stavby, ale tak akosi pri tom tie pravé pozostatky a ešte aj zachovaný kostol zanikali.
Sústava striech nad vykopávkami univerzity
Ďalej na hrad. Bol pekný, taká kamenná polozrúcaná klasika ako máme aj doma. Hore na veži sme si pustili hudbu, troška pripili na zdravie s whisky a Colou a skoro zabudli, že aj hrad na noc zatvárajú a ledva sme stihli vyjsť von.
Originálny a vskutku efektný smetiak pod hradom. Oceňujem snahu o nehádzanie smetí na zem.
Potom dolu v meste rýchlo kebab a hor sa na stanicu a pekne cez Skopje naspať do Sofie. Bol to troška zabiják, lebo sme cestovali v noci a do Sofie prišli niekedy o šiestej ráno. A rovno do školy. Veď čo, vyspíme sa po erasme.
Takýto haluzný toaleťák mali na autobusovej stanici v Skopje - bez stredovej rolky. V Ochride mali pre zmenu turecký záchod. Narazili sme naňho hneď potom, ako sme sa rozprávali o tom, že tu tuším majú normálne hajzle.
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
1
salkoo
8. 11.novembra 2015 22:34
prečítala som všetky blogy,úplne super sú a normálne rozmýšlam,že aj ja si vyberiem na Erasmus nejakú exotickejšiu krajinu,aj do toho Bulharska by som šla
2
Bulharsko urcite odporucam . Aj ked neviem ci je to zas az taka exotika
Napíš svoj komentár