Aby som povedala pravdu, moje spomienky z tohto výletu sú trocha nejasné a zlievajú sa. Pri nedostatku spánku vždy idem na autopilota.
Kým my sme sa bavili na Halloweenskej party na hrade, v Bukurešti sa v ten istý deň odohrala celkom nepríjemná vec. Dozvedeli sme sa to hneď ráno po party. Bolo to aj v slovenských médiách. V nejakom klube bol koncert, samozrejme nedostatočné bezpečnostné opatrenia. Skončilo to tak, že umrelo asi 30 ľudí a skoro 200 bolo zranených.
Kapela sa volala Goodbye. Výstižné.
Ako sen. Klub pod zemou, metalový koncert. Nikoho nenapadlo nič lepšie ako na stage dať ohňostroje pre lepšiu šou. Od iskry sa chytila akustická izolácia, potom niečo vybuchlo a dopadlo to tak ako to dopadlo. Šírili sa aj fámy že tam boli aj erasmáci z nejakého iného miesta. Ale to neviem naisto.
Každopádne. Keď sme prišli do Bukurešti, mali niečo ako štátny smútok či ako sa to volá. Večerné kluby zavreté, všade čierne vlajky. Po ceste do hostela zo stanice sme narazili na dav ľudí, všade policajti, sviečky. Ako sa ukázalo, ten klub bol hneď oproti nášmu hostelu. Dosť blbý pocit. Potom sme začali s čiernym humorom, že možno majú teraz aspoň viac voľných izieb. Inak teda hostel tiež veľmi pekný, čistý a tiež mal čaj, kávu a dokonca nejaké jedlo zadarmo.
Inak trocha paradox. Na pamiatku ľudí čo uhoreli všade páliť sviečky.
Konečne sme sa ako tak vyspali. Polovica z nás bola samozrejme chorá. Ja som napríklad nemala hlas. V snahe o konverzáciu som iba nežne chrčala. Tiež sme si na internete našli free tour. Na rozdiel od Macedónskeho sprievodcu tento bol brutálny sympaťák. Mladý chalan, taký cukríček, dievčatá z neho boli hotové. Mal to veľmi dobre spravené, rozprával zaujímavo a pútavo.
Najprv nám povedal čo to o histórii mesta. Spomínal zemetrasenie. Aj v Skopje sme počuli to isté. Vtedy sme si uvedomili, že tieto mestá sú také aké sú nie len kvôli blbému režimu, ale aj kvôli zemetraseniam. Sme tak zhodnotili, že chudáci oni mali okrem komunistov ešte aj prírodné živly.
Potom rozprával o Vladovi Tepesovi, inak známemu ako Dracula. Vlad bol normálna historická osoba. Bol známy tým že bol krutý, ale príbeh o Draculovi bol len výmysel jedného spisovateľa, ktorý sa ním inšpiroval. Dokonca ani jeho hrad vlastne nebol jeho hrad, on tam strávil iba pár dní. Zaujalo ma, že Vlad bol síce krutý vládca, ale v zásade spravodlivý. Trestal iba nepriateľov a kriminálnikov. Napichoval ich na kôl. Niet divu že v tomto období bola kriminálna aktivita v Bukurešti takmer na nule. Ževraj vtedy to bola bezpečnejšia ako kedy inokedy. Pokiaľ ste nemali kôl v zadku samozrejme.
Vlad Tepeš
Takto nejak mal vyzerať Vladov boj proti Otomanom a kriminálnikom
Na konci nám stručne jasne výstižne vysvetlil historické pozadie Bukurešti a celého Rumunska. Komunisti, Čeausescu a tak. Toto bolo zaujímavé hlavne pre našich „západniarov“. Oni tomu celkom nechápu a vlastne o tom nič nevedia. Aj sme sa o tom rozprávali a mnohé veci sa im snažili vysvetliť. Muselo sa im to zdať čudné, oni aj ich rodičia vyrastali v zásade tom istom systéme ako majú dnes.
Budova parlamentu. Drobec.
Výstava na námestí
Potom bolo zaujímavé, že na námestí mali akurát výstavu týkajúcu sa revolúcie. Boli tam fotky, texty, nahrávky. Napríklad Havlov revolučný príhovor. Fotka a príbeh Milady Horákovej. Najviac nás však potešil obrázok Milerovho Krtečka. Samozrejme... veľké deti. Hneď sme sa na to s Majkou vrhli. Vysvetľovali sme nášmu Francúzovi, čo to je a o čo tam išlo. Že je to pre malé deti a vždy z toho plynie nejaké morálne ponaučenie. Na to on hovoril, že oni mali takú podobnú rozprávku. Tuším o vlkovi a ešte niečom, už si nepamätám. A že pointa bola vždy rovnaká. Vlk vyhral a ponaučenie bolo, že silnejší vyhráva. Toľko ku kultúrnym rozdielom. Keď sa nad tým tak človek zamyslí, tá výchova a vzdelanie fakt urobí veľa.
Krteček v Bukurešti. Celkom sa nám nepodarilo ho zložiť.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár