adresátom: 2 875kc
Dobrý večer,
píšem ohľadom problému s roštom mojej postele, ktorý spôsobuje, že v poslednom čase sa mi počas spánku dosť často matrac prepadá a ocitám sa na zemi.
Naposledy sa to stalo asi pred dvadsiatimi minútami. S patričným zvukovým efektom.
Rošt je zrejme príliš úzky a žiadne pokusy o utesnenie nezabrali (vŕtať sme do toho nechceli . Myslím, že podobný problém má aj Ľuboš, ale jemu sa to nestáva tak často. Aspoň to tvrdí.
Chcem sa teda spýtať, či by bolo možné dostať nový rošt alebo to nejakým spôsobom hacknúť. Zatiaľ som zvolila alternatívu spania na zemi, ale úprimne dúfam, že sa s tým bude dať niečo spraviť. Nie je to totiž dvakrát príjemné. Zatiaľ to beriem s humorom, ale keby sa to dalo vyriešiť čím skôr, bola by som veľmi rada.
Ďakujem a prajem dobrú noc.
Kris
PS.: platím Vám skoro 3 litre za nefunkčný internet, suseda hrajúceho na saxofóne, deku namiesto dverí, absenciu práčky a digestora a primalú chladničku. ocenila by som, keby mám aspoň tú sprostú posteľ.
Vzdala som sa. Na zem sme roztiahli kartóny a položili matrac. O pol piatej ráno. Konečne ideme spať.
"Kika, kika! Kedy máš tú skúšku?"
"9.15, prečo?"
"Je 8.58."
"K..P..!!!!!"
Vyletela som zo zeme svetelnou rýchlosťou, natiahla na seba veci z predošlého dňa, ktoré ležali požvachlané na zemi, vyhrabala ISIC kdesi v útrobách čísel Metropolisu, Kultu a Inspire a vyrazila.
1 700metrov za 8 minút. Vrátane čevenej na dvoch prechodoch.
V polovici cesty mi zvoní mobil.
"Dobrý den, tady policie České republiky, našli se vaši doklady, kdy si pro ně přijdete?"
"Eche eche hhhhh, tak o hoďku a pol? Prepáčte, ja letím na skúšku uhu hu hhh."
Pobavený hlas: "Dobrá, tak vám je nechám na recepcii, hodně štěstí."
"Vďaka, ste super! uhhhu hhh"
Vybehla som na prvé poschodie, na chodbe ešte stáli decká a stresovali. Za normálnych okolností by som ich kŕmila čokoládou ale tak akosi som nestihla ísť ani len na vécko.
Oprela som sa o stenu a capla rovno na riť.
"Tina, Tina, dobre vidíš?" chcel vedieť spolužiak, s ktorým som sa naposledy lúčila v sobotu o šiestej ráno.
"Čooo? Jasné..." a po bielych stenách čierne fľaky.
"Tu máš ťahák."
Podal mi štvrtinu áštvorky s písmom veľkosti 1,5. A šli sme dnu.
Blackout. Ťahák bol totálne nepoužiteľný vzhľadom na moju poškodenú funkciu zraku. A keď som ho schovávala späť, pán profesor F. sa na mňa len pozrel a začervenal sa.
A ešte stále spím na zemi a nemám výsledok z toho testu. Hlavná vec, že mám po dvoch mesiacoch všetky preukážky na zľavy. Jupí jej.
Týmto chcem poďakovať českému vzdelávaciemu systému, českej polícii a českým majiteľom českých bytov. Radosť tu žiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bizbilio
13. 12.decembra 2011 19:30
ale to si nemusela,pisat celym blogom odpoved na moju otazku "ako dopadla skuska?"
2
super, aj keď tam máš asi preklep vo vete so susedom hrajúcim na saxofón
3
Napíš svoj komentár