Cesta sa začína...

Kvapky dažďa bubnovali o strechu neveľkej chatrče.
Pozeral som von oknom. Tak upokojujúci dážď , vlievajúci kľud do mojej duše.
Už nie som takto slobodný.
Už ma tu nič nenapĺňa.
Nedokážem sa zmieriť so štyrma stenami , nedokážem tu vyžiť.
Neustále hľadím von oknom a držím koženný batoh.
Váhal som toľko , ach Bože , toľko , koľko ty jestvuješ , ak nie aj dlhšie..
A váhania už bolo dosť...
Tóny lutny zneli už pridlho na tak malom mieste.
Je čas vypustiť ich do sveta , akokoľvek nebezpečné to pre ne bude...

Fľaša s vodou a vínom... Peceň chleba... Dýka... Lano...
Pergamen , brko a atrament.
Všetko , čo potrebujem k životu...
Zbalené.

Chcem ako havran letieť oblohou , nespútaný a slobodný rozrážať dážď...
Sťa ryba v mori , vták na oblohe , vietor , ktorý vypĺňa každú prázdnu škáru..
Áno , tak sa chce cítiť moja duša.

Dvere sa zatreskli. Kroky s čvachtaním dopadali do blata , ktorým sa začali pomaly plniť moje kožené topánky... Vraj kvalitná výroba...
Ľudia len peniaze chcú...
Moje kroky smerovali von z dediny.
Noc plynula , dážď stále padal.
Neprekážala mi zima.
Vedel som , že s každým krokom som stále viac a viac slobodný...
Zbohom , väzenie , zbohom , ľudia..
Môj nový domov je cesta , priateľka samota...
A hlavne všadeprítomný , hrejivo príjemný pocit slobody.
Cesta sa začína...

Pieseň sa tíško tiahla lesom
Každým údolím , každým plesom
Tíško , no každý počul ju
A živé bytosti za ňu ďakujú...

Báseň vyrytá na kameni
Z kameňa potôčik pramení
Je už neskoro po zotmení
No báseň vidno , ona sa nemení...

A tajomstvo celej veci
Prečo vidieť báseň v noci
Prečo počuť pieseň v tichu
Každú sekundu , sila okamžiku

Pretože tajomná moc vyžaruje
A diela tieto zvýrazňuje
Tieto diela píšu jednu púť
Púť , na ktorej pocítil som slobody chuť...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu