so samoregeneračnými schopnosťami.
Hajzel jeden.
Pokúsite sa z neho odstrihnúť,
ruky zablatené vnútornosťami
a on vám aj tak vždy dokáže
ubziknúť.
Previažete mu lano
okolo chudej šije
a on sa vám vyvlečie,
lebo život =
myseľ a telo zmije.
Máva s vami, ako sa mu zachce.
Tu víchor
tú vlny spustí.
A keď je vám najhoršie
ani vtedy vás bohužiaľ
neopustí.
Robí si fotografie
každej vašej slabej chvíle.
Farbou, ktorú ani búrka nezmyje
vám zbúcha epitaf
a každé slovo krivé.
Berie vám nádej
a kladie si ju do mešca.
A keď začneš ľúbiť?
Povie -
rozlúč sa.
Berie a málo dáva.
Škrtí, búcha a šticuje.
U života sa nedovoláš
práva
akurát tak spŕškou ľadovou ťa za každú sťažnosť
riadne obleje.
Hryz život, lám mu kosti.
Lebo inak
sa ťa on sám zhostí
a už neupustí.
Nie v dobrom.
Táto neveršovačka mi vlastne
pomohla pochopiť
že život je paradox
a kde je zlé aj dobré je.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár