Mal 48. A ja... 17.

Chcela som chodiť okolo horúcej kaše, ale napokon vám tie dva fakty poviem na začiatok. Zaľúbila som sa.
Problém?
Mal 48. A ja... 17.

Moja mama o tom ani nevedela. Zamkla by ma do mojej izby alebo do spálne a nepustila by ma odtiaľ hádam aj týždeň.
Alebo by mi hodinu v kuse (zvýšeným hlasom) opakovala, že som naivná koza a nejde o nič viac, než o krátkodobú platonickú lásku.
Čo síce bolo možné, ale ja som si to nepripustila a budovala som z toho lásku na celý život.

Bol prenádherný. Mal tmavé vlasy, no už sa mu cez ne začínali predierať prvé šediny.
Och, a ako som ho chcela vidieť nahého! Takto som si ho mohla iba predstavovať. Myslela som, že je pekný, že na sebe pracuje, aby mu neochablo svalstvo.
Milovala som vrásky okolo jeho očí. Možno boli od smiechu a možno od starostí (tak veľmi som to chcela zistiť).
A bol chytrý. Vedela som to. Pracoval ako doktor, tak musel byť chytrý. A ešte ako.

Stretávali sme sa v jednej kaviarni na konci mesta. Prvýkrát (a ešte niekoľko ráz potom) sme sa stretli náhodne. Ja som tam bola s priateľmi a on čítal noviny.
Kultivovaný, drahý oblek, a jemné ruky. Bez obrúčky.

Raz som nazbierala odvahu a prisadla som si k nemu (dovolil mi to, spýtala som sa najslušnejšie, ako som vedela).
A tak sme sa rozprávali. Zdalo sa mi, že sa máme stále o čom baviť, utvrdzovalo ma to v tom, že som dostatočne zrelá.

Raz som ho chytila za ruku.
"Ľúbim ťa. Už hrozne dlho. Viem, že aj ja sa ti aspoň páčim." Vyvliekol si dlaň z mojej. Asi sa mu to zdalo nedospelé.
Zahryzla som si do pery a sklopila zrak. Mala som držať jazyk za zubami, iste som to pokazila. Ale on povedal:
"Nemali by sme."
Napriek tomu som ho dostatočne dospelo presvedčila, že za to stojím. Odchádzali sme z nášho miesta ruka v ruke.

Išiel na to pomaly. Celý náš vzťah bol založený na rozhovoroch, kradmých dotykoch a bozkoch na rozlúčku. Vyčerpávalo ma to.
Jemu to pravdepodobne stačilo, ale ja som nedokázala byť až taká dospelá.
Chcela som ho poznať vo všetkých smeroch, a najmä som chcela, aby on poznal mňa. Mohol ma mať - a k ničomu sa neodhodlal.
"Bál som sa," priznal, keď sme sa porozprávali.

Za pár dní, keď sme sa stretli, povedal, že má pre mňa prekvapenie. Vzal ma k sebe do bytu
a milovali sme sa.
Bol presne taký, ako som si myslela - nádherný. Prstami som mu prehrabávala vlasy. Takmer som plakala od šťastia.
Bol tak nežný, jemný, hrozne sa bál, že mi ublíži. Vedela som, že nabudúce to bude oveľa krajšie.
Dlho som mu ďakovala. Mala som na jazyku tie dve slová o láske, ale nenazbierala som odvahu vysloviť ich. Aj on mlčal.

Že ho ľúbim som mu povedala na jeho narodeniny. Mal 49.
Bavili sme sa - a veľmi dlho - či nám to vôbec vydrží. Vravel: som starý, už za rok mi vlasy zošedivejú úplne, časom ma budeš nenávidieť za moje hranice, ktoré nebudem vládať prekročiť.
Vyhovorila som mu to - snažila som sa. Neveril mi. Trvalo to ďalších päť mesiacov, ale som bola trpezlivá a potom to bolo omnoho krajšie.
Vyznal mi lásku na moje osemnáste narodeniny.

Tak to je, a možno ešte dlho bude.
Možno to stroskotá ešte predtým, než oslávi päťdesiatku.
Možno sa mi naozaj zhnusí.

Teraz sa bojím len tej nízkej pravdepodobnosti, že zomriem prvá.







Pozn. autora: ak by ste niekedy poznali chlapa, ktorý by bol taký úžasný, predhoďte mi ho. Lenže on neexistuje. A neexistuje dievča, ktoré by to vydržalo. Ale tá predstava... je krásna.

 Blog

37 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu