na ňom postavený malý dom
a v tom dome veľa ešte menších bytov.
V jednom z nich žila Teresa. Mala dvadsaťjeden rokov, osem vychodených tried, rodinu, s ktorou sa nerozprávala a po pás dlhé hnedé vlasy.
Bola to kurva.
Jej život sa vliekol v tom istom nudnom stereotype.
Pondelok - dvaja - traja, čo chcú jej telo. Tvrdo, spredu, zboku, zozadu... To je jedno.
Utorok - niekedy dokonca až piati. Znovu to isté.
Streda - stred týždňa, najväčší počet. Občas získala aj desiatich.
Zväčša to isté, čo predchádzajúce dni, avšak čím viac zákazníkov, tým viac rôznych pováh a chúťok. Niektorý z nich chcel čas od času niečo výnimočné.
Teresa si pamätá, že raz ju jeden chlap zo stredy zavliekol do ZOO a čo najtichšie šukali za ohradou pri klietke levov.
Štvrtok - to isté, čo v utorok.
Piatok - možno piati. Tí, čo prídu, sú však unavení z celého týždňa.
Sobota - väčšinou zase len dvaja - traja. Všetko zvrhlíci.
Sobotu si necháva na tých, čo majú chuť ju spútať, alebo čo majú chuť nechať sa spútať.
Nedeľa.
Nedeľa je sviatok práce. Vtedy nepracuje.
Vyjde si do ulíc a utráca peniaze, čo cez týždeň ťažko zarobila.
Najsmiešnejšie na nej je, že hoci každú nedeľu blúdi po meste a hovorí si, že by si možno mohla nájsť nejakú prácu, vždy v pondelok už zase prijme hovor od pasáka a príde na miesto určenia. Vždy sa stretne s ďalším.
Vždy vyfajčí ďalšiemu.
Vždy sa nechá.
"Prečo to robíš?" spýtal sa jej raz jeden.
"Milujem sex. A peniaze. Sex za peniaze... vieš, čo myslím."
Pravdou však zostáva, že keď stretla mladého, zelenookého Juliena, cez týždeň si ho začala predstavovať pri svojich radovánkach.
Spravila sa viac ráz, než dohromady za posledný rok.
Nikdy sa s Julienom nevyspala.
Julien bol iný, ako ostatní.
Skladal jej básne s ódami na jej pekné oči, na jej melodický hlas a hebké vlasy, na jemnú pokožku jej dlaní a na "pôvabný noštek".
Neprekvapí vás, že sa s ním stretávala vždy v nedeľu.
Už takmer pol roka.
V kaviarni v starom meste, kam takmer nikto nepáchol.
Mala ho rada, čo bolo pre ňu omnoho viac, než niekoho milovať (nikdy totiž tento cit nevedela precítiť). A mala zlé svedomie, akoby aj nie.
Každý deň predsa vítala mužov s otvorenou náručou a odovzdávala sa im, vždy vyhovela ich požiadavkám... A potom v nedeľu, v letných šatách a len jemným leskom na pery s vlasmi voľne pohodenými na pleciach, prišla za naivným, mladučkým Julienom.
Ó, áno, zdal sa jej mladý, hoci bol od nej starší.
Ako kurva sa na to pozerala celkom inak.
Nikdy po ňom fyzicky nezatúžila, nehľadiac na jej predstavy.
Všetko, čo súviselo s ním, bolo založené na jej polorozpadnutej psychike. Po pár mesiacoch už nezniesla pomyslenie, že mu klame, tak si k nemu sadla, a započala tak jej súkromnú apokalypsu.
"Julien, som kurva."
Samozrejme, tejto vete predchádzal dlhý rozhovor pozostávajúci z rôznych fráz "Musím ti niečo povedať", "Mne môžeš dôverovať", "Nie je jednoduché ti to povedať"...
K samotnej tejto vete sa Teresa dostala po dlhých minútach.
"Nerozumiem." Hoci rozumel. Veľmi dobre.
"Som kurva. Kurvím sa každý deň. S desiatkami mužov."
"Nerozprávaj tak..." Oh, áno, nikdy nemal rád vulgarizmy.
"Dobre, ako chceš! Spávam s chlapmi za peniaze. Lepšie?"
Mlčal.
Nasledoval ďalší dlhý rozhovor.
Vzišlo z neho toto:
"Terasa, ak s tým prestaneš, som ochotný byť s tebou. Ale musíš prestať. Rozumieš?"
Tak veľmi ju ľúbil.
Koniec koncov, aj ona ho mala rada.
Bolo to len jej rozhodnutie.
- - - - - - - - -
Bola raz jedna Teresa, ktorá pracovala aj v nedeľu...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár