No a čo, že nie je po dvadsiatej druhej. S tým si oko vyserte - alebo aj obe, ak sa vám chce.
___________________________________________
Nechcelo sa mi tam.
K moru, ďaleko, dve hodiny cesty lietadlom.
Na tri týždne sa vzdialiť od niekoho, kto vie šukať ako nikto na tejto planéte. Náš vzťah bol zmesou rôznych polôh z kamasutry, pribúdajúce city boli drobnou spŕškou korenia, ktoré sme pôvodne vôbec nechceli pridávať.
Ale sú typy, ako sme my - zamilujú sa podľa toho, ako sa s partnerom zhodnú v posteli.
Ja som bola pri odchode veľmi zamilovaná.
Prvých pár dní ma ani zamilovanosť neprešla. Vymieňali sme si zvrhlé esemesky, v posteli s rukou pod perinou som naňho intenzívne myslela... a potom túto milú rutinu prekazili moji rodičia, ktorí si neuvedomovali, že devätnásťročné dievča má iné záľuby, než chodiť po výletoch.
Bola som surovo donútená nastúpiť na smradľavú, starú loď smerujúcu do Turecka - ktorej hojdanie rozhodne nebolo dobré pre môj tráviaci systém -, aby sme si užili štyridsať stupňové teploty a nákupy.
Celú cestu som bola nasratá.
Keď už to môj žalúdok nevedel predýchať, vstala som, aby som si pri lodnom bare kúpila vodu na zapitie Kynedrilu. Aj na ten by mal niekto napísať ódu!
Počas chôdze som sa kymácala, hlava sa mi točila, a keď som dorazila k cieľu, bola som normálne, seriózne šťastná.
Pri bare obsluhoval chlap, čo mal na menovke meno Xavier. Pekné meno, pomyslela som si.
Ale to bolo všetko, čo sa mi na ňom zdalo pekné. Nemal vlasy, na tvári mal niekoľkodňové strnisko - čo malo pravdepodobne vyzerať sexy - a mal aspoň o dvadsať rokov viac, než ja.
Neprítomne som si vypýtala vodu. Podal mi ju, zaplatila som. Potom mi začal núkať akýsi múčnik, asi si nevšimol, že je mi na zvracanie.
"No," odmietla som stručne.
Lámanou angličtinou mi povedal:
"People nowadays always say "no". It should be yes, of course, why not. See? Sounds better."
S povytiahnutým obočím a bez poznámky k jeho znalosti anglického jazyka som znova odmietla - zvažujúc, či to bola fakt ponuka k sexu alebo sa mi to len zdalo - a odišla som späť, užiť svoj Kynedril.
Na spiatočnej ceste z Turecka som sa presvedčila, že to naozaj bola ponuka na sex.
Keď som si šla ešte pred začiatkom plavby znova kúpiť vodu, rovno bez obalu mi povedal, že sa mám počas plavby zastaviť.
Zabudla som na to, že som vlastne zamilovaná do toho, ktorého som nechala na Slovensku, a zastavila som sa.
Vytiahol ma dopredu na tú časť paluby, kam bolo zakázané chodiť.
Stáli sme pri zábradlí.
Obdivovala som spenenú vodu, ktorú sme za sebou nechávali, keď mi nadvihol sukňu a bez okolkov mi strčil horúcu dlaň do nohavičiek.
Začínal mi pripadať nesmierne príťažlivý.
Otočila som sa k nemu. Aj jeho dlaň sa posunula zo zadku dopredu. Strčila som mu jazyk do úst, hladkajúc ho po tej holej hlave, a on tiež svoje prsty kamsi strčil.
Za chvíľu som odchádzala z minerálkou v ruke, kolená sa mi triasli.
Celý večer som potom premýšľala, ako sa vlastne volal.
"Volal sa Xavier!" napadlo ma po pár mesiacoch, keď vo mne začal robiť neporiadok syfilis. "Alebo že by to bol Gabriel?"
Gabriel bol sympatický čašník, čo mi vždy k objednanej kole na večeri priniesol aj čerešňové želé a k raňajkám tanier pomarančov.
Na posledný deň sme sa dohodli, že by mi tie pomaranče mohol priniesť aj na hotelovú pláž a chvíľu tam so mnou zostať, ak mu to povinnosti dovolia. Bol pekný. Veľmi pekný.
Prišiel na pláž, ale pomaranče neniesol.
Išli sme si zaplávať.
Zastavili sme sa až ďaleko od brehu, kde nikto nebol. Voda okolo bola azurová, keď som sklonila hlavu, videla som jeho aj svoje nohy, ba dokonca aj dno.
"Je tu nádherne," začala som konverzovať a usmiala som sa na neho.
Priplávala som bližšie k nemu a celkom s obavami som ho chytila okolo krku. Vyzeral ako slušňák.
Predtým na brehu držal desaťminútový monológ o jeho nudnom stereotype.
Chcela som ten jeho stereotyp narušiť.
(No, keď sa na mňa pri večeri ani nepozrel, uvedomila som si, že aj sex s turistkami v hotelovej izbe, čo smrdí po dezinfekčných prostriedkoch, je súčasť stereotypu.)
"Gabriel to byť nemohol." To bolo moje konečné rozhodnutie. Stále som však váhala. "Nemohol to byť Alex?"
Alex bol jediný pekný domorodec, ktorého som videla. Všetci ostatní sa mi zdali škaredí.
Mal vlasy po plecia, čierne ako uhol, a úzke pery, ktoré sa vedeli veľmi pekne usmievať. Páčil sa mi a podľa toho, ako to dopadlo, som vedela, že aj ja som sa páčila jemu.
Zaviedol ma na nejakú miestnu diskotéku, ponúkol mi éčko a ja som si vzala. V ružových farbách sme potom odkráčali na pláž a padli do piesku.
Na perách som mala pieskové zrnká. Prilepila som mu ich na penis a on ich potom prilepil do môjho vnútra.
Trikrát.
Bola som vyčerpaná, keď som sa na svitaní ešte stále prehýbala v rýchlom rytme, raz dole, za chvíľu hore. Ale neskončila som.
Škriabala som ho, hrýzla.
Keď sme odchádzali a obliekali sa, cez nohavičky mi presvitala krvavá škvrna a vnútro ma neznesiteľne pálilo. On chodil naširoko a od mojich škrabancov mu krv presakovala cez čistobielu košeľu.
Ani sme sa nepobozkali.
Moje vnútro som musela nechať po zvyšok dovolenky odpočívať, pri odchode som sa však už cítila zdravá a s tým, do ktorého som bola zamilovaná, som hneď skočila do postele.
Vyskúšala som si na ňom nové praktiky, ktoré som sa naučila na dovolenke. Nevedel sa prestať čudovať.
Potom pochopil, keď sme obaja ochoreli.
Ale áno, za ten úžasný sex to stálo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár