Poďme sa hrať na moju realitu.

Poďme sa hrať.
Na niekoho, kým nikdy nebudeme...
A tesne predtým, než pôjdeme spať,
prosím ťa, pobozkaj ma.
Sladko a nenútene.

Poďme sa hrať na Rose a Jacka
a tvárme sa, že skončili šťastne
keď ma budeš milovať, nikdy mi neklam
veď v hrách je vlastne
podvádzať zakázané.

Prosím,
zahrajme sa na Heathcliffa a jeho Catherine
na to, že naše duše sú vlastne len jedna
(a naša láska páru nemá)
môžeš mi veriť, ja celý život šetrím
aby som sa dostala do tvojho zatratena.

Aspoň chvíľu predstierajme, že sme Elizabeth a pán Darcy
no pošlime preč predsudky aj pýchu zlovestnú
veď tam kde som ja, tam zákonite aj ty si
zvierajúc v objatí lásku dosiaľ nezvestnú.

Tvárme sa ako Kráska a Zviera
no pokojne aj ako Tramp so svojou Lady
Len ma, prosím, pevne zvieraj
a nepýtaj sa kto? čo? kedy?

Prevtelím sa do Scarlett a ty buď môj Rhett
a balancujme na tenkej hrazde medzi láskou a nenávisťou
vo svete, kde už nikdy nič nemôžeš vziať späť
a kde dokážeš nepokoj nahradiť spokojnosťou.

Len nikdy nebuďme Romeom a Júliou,
hoci by som chcela zomrieť po tvojom boku.
Toto všetko síce nazývam len hrou,
však nevedela by som si do mäsa vrezať dýku.

Prosím, aspoň raz za čas, hrajme sa na tie postavy,
na tých všetkých, čo sa tak veľmi milovali
nech nie sú to všetko iba moje predstavy
čo už pomaly, zato isto skostnateli.

Chcem sa s tebou hrať na tých, ktorými nie sme
pretože bez tejto hry chýbal by mi tvoj dotyk, bozk
pretože bez tejto hry existujeme každý osve
pretože bez tejto hry som si už vytrpela dosť.

V reálnom svete nie som pre teba totiž ničím,
len tou, s ktorou sa občas pohráš
a hoci si uvedomuješ, že raz ma to zničí
nedbáš.

Tak sa, so mnou, prosím hraj.
Žijem pre tie chvíle.
Čo inokedy peklom je, v tvojej hre je raj
a život vzdialený je na míle.

Som blázon, keď neverím v realitu.
Ale urobím skutočne všetko preto,
aby aspoň občas
si bol so mnou. Tu.

 Blog

15 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu