nasledujúca skupinka slov a odstavcov je venovaná len a jedine Smajlgirl, ktorej nevadí, že polovicu života trávim písaním gay porna a druhú rozprávaním o komiksoch, chlapoch, knihách a rôznych spôsoboch, akými sa dá prevádzkovať BDSM.
,,,
Bola raz jedna smečka. Hej, smečka. Jej prvý majiteľ hovoril po česky a nie po slovensky, preto, logicky, svoju skupinku nazval smečkou a nie svorkou. To dáva istú logiku, uznajte.
Táto smečka bola malá, jeden až päť členov celkovo.
Táto smečka nebola len tak nejaká smečka. Bola to smečka lykantropov, čo sa vedeli smiať, keď nebol spln.
Členovia tejto smečky boli čistokrvní lykantropi, ktorých lykantropie vlastnosti sa občas premietali aj do reálneho života (niektorí z nich napríklad zvykli po štyroch chodiť po tmavých kinosálach a hľadať si miesto na sedenie).
Iní zase vrčali na okoloidúcich a iní zase na okoloidúcich ukazovali prstami a priamo do ich tváre hovorili: "Ej, aký si pekný." Nevadilo im, ako na nich tí ľudia potom zazerali.
Táto malá smečka lykantropov zvaná Jedna až Päť sa raz rozhodla odsťahovať zo Slovenska a nasledovať istú dvojicu do Manchestru.
Táto dvojica bola tiež istým spôsobom veľmi svojská.
Jednalo sa totiž o zombie nevestu a upíra, ktorých cesty sa, ako inak, tiež prepojili na Slovensku.
(príbeh o tom, ako táto zombie nevesta skočila dolu vodopádom a zabila sa, vám prinesiem neskôr.)
Slovensko, to je krajina, kde nájdete všetky tvory a netvory, zombies, upírov, lykantropov, možno aj nejaké to Frankensteinovo monštrum, ak budete mať šťastie.
V každom prípade, počas cesty do Manchestru mala lykantropia malá smečka Jedna až Päť jediný problém.
(V skutočnosti lykantropia smečka, malá, Jedna až Päť, spočívala v tej dobe len z jedného člena, istej červenovlasej divnej stvory, ktorej meno neuvediem).
Hlavne aby nešli okolo Michiganu.
To, že Manchester a Michigan tak trochu delí riadny kus Atlantického oceánu a navyše aj nevlastnenie akýchkoľvek víz, ktoré by ich k Michiganu mohli dostať, bolo nepodstatné.
Do Manchesteru zombie, upír, a malá lykantropia smečka Jedna až Päť dorazili tesne pred splnom.
Čo bolo dobré, lebo ktovie, ako by to dopadlo, keby bol spln skôr.
Člen(ovia) malej smečky sa posledný raz zasmiali, zaspievali si We will rock you a zaliezli do diery, aby si mohli počas splnu trochu zalykantropiť.
(to jest najlepšie sloveso, aké som kedy vymyslela.)
A vďakabohu, že boli v Manchestri a nie v Michigane, lebo v Michigane sú splny obzvlášť silné.
,,,
A mohla by som pokračovať donekonečna, ale viem, že mojej polovičke toto bude stačiť a budeme sa na tom smiať ešte polroka a dlhšie.
Lebo vám to nedáva zmysel, ale pre nás je to absolútny džouk, s ktorým sme sa zabávali celé hodiny.
A tak.
Miľúbim ťa.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bludiacisvetom
30. 8.augusta 2011 18:48
prečo neuvedieš nejaké gay poviedky?
2
neviem ale rada by som si tie poviedky prečítala. veľmi.
Napíš svoj komentár