Túžim po paintballe. Hlási sa niekto ochotný, kto ma tam vezme?
Ale fakt. Celkom seriózne.
Neviem, ako to tam v skutočnosti chodí a ani nechcem, aby ste mi kazili moje ilúzie. Moja ilúzia je, že proste dojdem (blabla) a zastrieľam si.
To by som niekedy strašne potrebovala.
Aj keď som v živote nedržala žiadnu zbraň (ak nerátame kuchynský nôž), viem, že by sa mi to páčilo. Teda, v prípade, že by moja ilúzia zodpovedala skutočnosti.
Vždy mám takéto stavy, keď niečomu nerozumiem alebo som nesmierne nasratá. Dnes sa prikláňam (doboha vyprskla mi minerálka, mám infarkt!!!! omg) skôr k prvému bodu.
Po dvoch mesiacoch sa stretnem s niekým, kto mi bol pred letom hrozne blízky. Posledný školský deň sme strávili spolu.
A nakoniec čo z toho?
Ná, nič.
Nemáme si čo povedať. Čakám, že spolu nejako nadviažeme rozhovor, ale daná osoba sa baví s tými, s ktorými sa predtým vôbec nebavila a odsudzovala ich.
Nakoniec stojíme pred školou, sme ticho, a daná osoba zrazu povie: "Luci, čakaj!" a bez obzretia, bez pozdravu, proste len tak, akoby som tam ani nestála, si odíde preč. Čo to má byť? Nerozumiem tomu.
Ešte päť minút som tam stála s otvorenou hubou.
V ostatných ohľadoch bolo veľmi fajn unúvať sa do školy kvôli pätnástim minútam. Nie, počkať! Preháňam. Kvôli piatim.
Ráno si človek po dvoch mesiacoch vyspávania do jednej privstane o šiestej. Koľká radosť!
Hneď potom sa pustí naháňať psa, ktorý ušiel a čistou náhodou skočí rovno do hovna. Bez obalu, lebo to sa inak povedať nedá.
Navyše po troch premárnených pokusoch namaľovať si oči rezignuje na akúkoľvek skrášľovaciu činnosť.
Ale čo.
Jebem na to.
Sú jedince, ktoré mi stoja za to, aby som tak vstávala každé ráno. Celých desať mesiacov. Ale neviem sa presvedčiť, aby som sa tešila. Proste to nedokážem. A teraz už tým duplom nie.
Stále sa totiž vraciam k danej osobe.
Uvažujem, či som niečo pokazila ja. Napokon, asi pred desiatimi minútami som došla k názoru, že asi hej.
S nikým iným komunikačné problémy nenastali.
What the fuck is going on?!
Ach. Potrebujem ten paintball. Tak kto ma tam vezme?
Ja som bola zhruba pred týždňom na paintballe v Bernolákove. Je to celkom sranda, len ak ti niekto omylom vpáli do "masky", čo máš, môže ti to oškreť mierne tvár.
A s tou dotyčnou osobou by som si starosti nerobila, nestojí ti za to!
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Ja som tam chcela ísť, už veľmi, veľmi dávno!
Budem rada, ak pôjdeme po sebe strielať
Ďakujem.
Ak je to tá osoba, ktorú myslím aj ja, tak...
Mám z toho podobný pocit. Povedali sme si "Ahoj", a to bolo, celé.
Myslím, že nie je chyba v tebe.
Nie, určite nie je chyba v tebe.