Zabili sme...

Krehké
jemné
ľahučké.

Bolo to.
Chvíľku.
Stál čas.
A teraz za odchýlku
trpí každá z nás.

Lietalo to.
Nežné čaro.
Bolelo to.
Vo všetkých
tvaroch.

V noci.
Ráno.

Bolo.
Sedelo mi to
na kolenách.
Možno láska.
Teraz leží
zranená.

Vznášalo sa.
Potichu.
Nevedomky.
Ukryté
v nádychu
v blikote
od žiarovky.

Zamrelo.
Odišlo.

Spustli sme.
Dve samotné
v spustošenom kráľovstve.

Dobodali, rozryli
v prachu sa to váľa
bohvie, čo to oživí
keď nepomáha
snaha.

Čakám.
Vdýchni tomu život.
Nech konečne nežijem
tak hrozne
krivo.

Je to mŕtve.
Spoločne sme to zabili.

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu