“Celé tisícročia všemožné druhy autorít – od náboženstva po významných učencov – opakovali ad nauseam rovnakú myšlienku, že ľudia sú výnimoční na základe toho, že sú najbystrejší v živočíšnej ríši,” hovorí Dr. Arthur Saniotis, stážujúci výskumník z fakulty lekárskych vied na tejto univerzite.
“Veda nám však hovorí, že zvieratá môžu mať kognitívne schopnosti, ktoré sú oproti tým ľudským dokonalejšie.”
Profesor Maciej Henneberg, profesor antropologickej a komparatívnej anatómie zo School of Medical Sciences tvrdí, že zvieratá často oplývajú rôznymi schopnosťami, ktoré sú ľuďmi nesprávne pochopené.
“Fakt, že nás možno nechápu, zatiaľ čo my nechápeme ich, neznamená, že naše ‘inteligencie’ sú na inej úrovni, sú len rozličných druhov. Keď sa s nami snaží komunikovať cudzinec používajúci nedokonalú, lámanú verziu nášho jazyka, náš dojem je ten, že nie je veľmi inteligentný. Avšak realita je celkom iná,” hovorí profesor Henneberg.
"U zvierat sa vyskytujú rozličné druhy inteligencií, ktoré boli podceňované kvôli ľudskej fixácii na jazyk a technológie. Medzi nimi napríklad sociálna a kinestetická inteligencia."
Preklad T.S. - krátené, tento článok nájdete v plnom rozsahu na Salatovelisty.cz, v anglickom originále na Phys.org
Blog
Komentuj
22 komentov k blogu
1
soy_goodking
25. 3.marca 2017 00:16
Nojo, takze uz nie len ludia zo vsetkych kutov a kultur sveta su si inteligencne rovnocenni, ale najnovsie aj zvierata a ludia. A onedlh asi aj hmyz a potom mikroby a ludia.
2
Človek je živočích, ako každý iný. To nie je citát, to hovorím ja.
V tomto článku všetko stojí a padá na pojme inteligencia. Ak si ju dokážeme definovať, môžeme sa pohnúť z miesta. No a to práve nedokážeme. Človek podvedome za inteligenciu považuje to, že máme techniku. Je to otázne, zvieratá ju takmer nemajú. Ja si skôr myslím, že inteligencia je to, že dokážeme v prostredí lepšie prežiť, sme oveľa úspešnejší, než iné zvieratá. (Tomu zase odporuje fakt, že mnohé baktérie a vírusy sú ešte úspešnejšie.) No a keďže sa ľudstvo ako druh zjavne ženie do vlastnej záhuby (z titulu premnoženia), tak to svedčí o našej tuposti.
Ďalším znakom ľudskej ne-inteligencie je viera v iracionálno. My si sústavne vymýšľame, že existuje lepší svet, čo horšie, my sa podľa toho aj správame. A to zvieratá nerobia, v tomto sú inteligentnejšie. Majú aj lepšie poznávacie schopnosti, ale to je tým, že žijú v prirodzenom prostredí, v ktorom my už nežijeme.
Vieš, ja dávno hovorím, že na základných školách by sa mala povinne vyučovať etológia (náuka o správaní sa živočíchov). Strááášne veľa vecí by sa tým vyriešilo, ľudstvo by sa dostalo z marasu, je to tá najdôležitejšia veda. Bol by to aj koniec premnožovania, koniec cirkví, všelijakých vier a pavied, človek by poznal svoje miesto v prírode. A pochopil by, že nie je pánom tvorstva, ale otrokom vlastnej hlúposti.
V tomto článku všetko stojí a padá na pojme inteligencia. Ak si ju dokážeme definovať, môžeme sa pohnúť z miesta. No a to práve nedokážeme. Človek podvedome za inteligenciu považuje to, že máme techniku. Je to otázne, zvieratá ju takmer nemajú. Ja si skôr myslím, že inteligencia je to, že dokážeme v prostredí lepšie prežiť, sme oveľa úspešnejší, než iné zvieratá. (Tomu zase odporuje fakt, že mnohé baktérie a vírusy sú ešte úspešnejšie.) No a keďže sa ľudstvo ako druh zjavne ženie do vlastnej záhuby (z titulu premnoženia), tak to svedčí o našej tuposti.
Ďalším znakom ľudskej ne-inteligencie je viera v iracionálno. My si sústavne vymýšľame, že existuje lepší svet, čo horšie, my sa podľa toho aj správame. A to zvieratá nerobia, v tomto sú inteligentnejšie. Majú aj lepšie poznávacie schopnosti, ale to je tým, že žijú v prirodzenom prostredí, v ktorom my už nežijeme.
Vieš, ja dávno hovorím, že na základných školách by sa mala povinne vyučovať etológia (náuka o správaní sa živočíchov). Strááášne veľa vecí by sa tým vyriešilo, ľudstvo by sa dostalo z marasu, je to tá najdôležitejšia veda. Bol by to aj koniec premnožovania, koniec cirkví, všelijakých vier a pavied, človek by poznal svoje miesto v prírode. A pochopil by, že nie je pánom tvorstva, ale otrokom vlastnej hlúposti.
3
A keď sme v niečom riadne odlišní tak v tom, že zvieratá nemajú plne vyvinutú teoriu mysle. Nedokážu si teda predstaviť, že iné zviera z ich druhu nejakým spôsobom tiež reflektuje svet. A druhá vec, väčšina zvierat nielenže nemá teóriu mysle - ale rovnako nie je možné povedať, že majú svoje vlastné vedomie. Ja by som inteligenciu definoval inak ako tým, že sme technicky zdatní, alebo že máme jazyk. Sme v prvom rade abstraktné bytosti a k svojmu cielu si vieme zvoliť viacero stratégií - pričom reflektujeme aj to, že ostatní naokolo majú vedomie tiež. Zviera pritom väčšinou koná inštinktívne.
4
@james98 "Nedokážu si teda predstaviť, že iné zviera z ich druhu nejakým spôsobom tiež reflektuje svet. A druhá vec, väčšina zvierat nielenže nemá teóriu mysle - ale rovnako nie je možné povedať, že majú svoje vlastné vedomie." A na toto si teda prišiel ako? Čítal si vôbec článok, o ktorý sa tu jedná, alebo, čo je ešte dôležitejšie, interagoval si niekedy s nejakým mimoľudským živočíchom? Vzhľadom k tomu, že doslova nemôžeš vedieť, čo sa odohráva v mysli takej sliepky (aspoň zatiaľ, ale veľmi pravdepodobne to nebudeme vedieť nikdy), a vzhľadom k tomu, že nejestvuje styčný bod v podobe artikulovaného jazyka, mi takéto tvrdenia prídu jednoducho ako domnienky, založené na "starom dobrom" antropocentrizme.
5
@gorgor Súhlas, veľmi k veci príspevok a dosť zásadný návrh. Tiež myslím, že by sa vo výuke malo venovať viac priestoru práve tejto téme.
6
To nie sú moje výmysli - tvrdí to napr. Filozof mysle Dennet v knihe druhy myslí. A o tom, že zvieratá nemajú teóriu mysle - a teda nedokážu uvažovať o stavoch mysli iných tvorov (resp. Zopár druhov má teóriu mysle - ale to len na tej najprimitívnejšej urovni) píšu Varki a Brower v knihe "Popretie". Zároveň prichádzajú s evolučnou teóriou popierania reality, ktorú dosiahol len človek.
7
@james98 To o interakcii bola, samozrejme, rečnícka otázka, lebo predpokladám, že asi áno. O to viac by ma ale prekvapoval takýto názor a zrovna od Teba. Čo sa týka toho, že sme "abstraktné bytosti", no áno, a na ilustráciu toho si to vyjadril dostatočne abstraktne, samé poučkovité tvrdenia. A že by si inteligenciu definoval inak než čisto technickou zdatnosťou, alebo symbolickým jazykom (spôsoby dorozumievania, ktoré možno nazvať jazykom, totiž iné živočíchy majú a poniektoré fascinujúco komplexné, ako sa taktiež uvádza v článku), dáva zmysel. Ja tiež a mimo to si to už nejakých tých pár rôčkov uvedomujú aj výskumníci v tejto oblasti (ako sa taktiež zmieňuje v článku - "sociálna a kinestetická inteligencia", okrem iných...). Zarážajúca je ale tá neopodstatnená premisa, ktorá za tým nasleduje: že zvieratá väčšinou konajú inštinktívne. Nedávno som pozeral dokument na VHS z r. 1999, a ešte aj tam dospeli k záveru, že minimálne pre väčšinu cicavcov aj vtákov je pri riešení problémov úplne bežná vynaliezavosť, kt. sa nedá vysvetliť jednoduchým inštinktívnym, "vopred naprogramovaným" správaním. K téme mravnosti u neľudí, čo je zas ďalšia, ale úzko súvisiaca téma, by som odporučil Kropotkinovo dielo "Vzájomná pomoc" (nespomínam si, či si písal, že si to už čítal, alebo nie...) už zo začiatku 20. storočia! » archive.org/stream/Kropotki... "Pravda, ani mravenci, ani včely, ba ani ne termiti, nedospěli k představě vyšší solidarity, která by zahrnovala všechny druhy. V tom směru nedospělí na vyšší stupen vývoje,
ale vždyť tam nedospěli ani naši političtí, vědečtí a nábo-
ženští vůdcové, jejichž společenské pudy stěží sahají za okruh
úlu, nebo mraveniště."
ale vždyť tam nedospěli ani naši političtí, vědečtí a nábo-
ženští vůdcové, jejichž společenské pudy stěží sahají za okruh
úlu, nebo mraveniště."
8
@james98 Hej, kus som z toho čítal, len netreba skončiť pri Dennetovi a riadiť sa len jeho výkladom a značne antropocentrickým úzusom. To je podobne, ako keby si si zobral Petra Singera ako nejakého reprezentanta zvierackoprávnej filozofie a ďalej ani nečítal, ani nehĺbal o tom, či to napokon nebude trošku inak.
10
@thrwtchr
James tvrdí to, čo sa, bohužiaľ, vyučuje na filozofickej fakulte. To aj samo hovorí o úrovni takej fakulty. Sú to, samozrejme, nezmysly.
Moderné biologické vedy sú na hony vzdialené jalovej filozofii a nebuď skeptik v tom, že nikdy nebudeme vedieť, čo si myslí sliepka. My už to vieme! Fundovaný etológ by ti to vysvetlil. Ja len tak: Treba vidieť priority, ktoré ona vníma v okolí, čiže vníma ho značne inak, než my, a preto aj myslí spôsobom, aký je pre jej prežitie dôležitý. Ona vie, že je malá a že je veľa dravcov, ktorí sa o ňu môžu zaujímať, tak podvedome je v strehu, pričom z vlastnej skúsenosti typuje, čo ju asi môže čakať za rohom. Všimol si si, napríklad, že sliepky málokedy zrazí auto? Vedia pochopiť, že auto je nejako spojené s asfaltom, preto sa pasú v tom úzkom páse krajnice. Pes to pochopiť nevie, v tomto je značne hlúpejší.
Inak, S.Hawking sa vyjadril približne: Moderná fyzika sa dostala tak ďaleko, že spravila jednu vedu úplne zbytočnou, a tou je filozofia. Samozrejme, veď filozofia má priveľa spoločného s pa-vedou. Ľahko sa v nej tára dve na tri, keď nemusí predkladať hmotné dôkazy.
James tvrdí to, čo sa, bohužiaľ, vyučuje na filozofickej fakulte. To aj samo hovorí o úrovni takej fakulty. Sú to, samozrejme, nezmysly.
Moderné biologické vedy sú na hony vzdialené jalovej filozofii a nebuď skeptik v tom, že nikdy nebudeme vedieť, čo si myslí sliepka. My už to vieme! Fundovaný etológ by ti to vysvetlil. Ja len tak: Treba vidieť priority, ktoré ona vníma v okolí, čiže vníma ho značne inak, než my, a preto aj myslí spôsobom, aký je pre jej prežitie dôležitý. Ona vie, že je malá a že je veľa dravcov, ktorí sa o ňu môžu zaujímať, tak podvedome je v strehu, pričom z vlastnej skúsenosti typuje, čo ju asi môže čakať za rohom. Všimol si si, napríklad, že sliepky málokedy zrazí auto? Vedia pochopiť, že auto je nejako spojené s asfaltom, preto sa pasú v tom úzkom páse krajnice. Pes to pochopiť nevie, v tomto je značne hlúpejší.
Inak, S.Hawking sa vyjadril približne: Moderná fyzika sa dostala tak ďaleko, že spravila jednu vedu úplne zbytočnou, a tou je filozofia. Samozrejme, veď filozofia má priveľa spoločného s pa-vedou. Ľahko sa v nej tára dve na tri, keď nemusí predkladať hmotné dôkazy.
12
Som zistil, že som sprostejší jak mačka....ale čo už, taký je život plný prekvapení...
13
ľudia nie sú chytrejší než zvieratá ? trochu divné vyjadrenie ...
si človek zdá sa ti že iný druh na planéte dokáže využívať racionálnejšie svoj mozog ako ty sám ? ak hej tak je to trochu smutné a čudné
si človek zdá sa ti že iný druh na planéte dokáže využívať racionálnejšie svoj mozog ako ty sám ? ak hej tak je to trochu smutné a čudné
14
@melancholik Pletieš piate cez deviate, ale to nevadí. Len si netreba zamieňať racionalitu s inteligenciou resp. s "chytrosťou" (hej, aj mne to znie divne, keďže nie som zvyknutý používať tento výraz, ale mnoho vhodnejších v slovenčine nenájdeš). To je asi všetko, čo som chcel. Jáj, a že áno, odhaduješ správne, nemyslím si, že môj mozog je tá najvýkonnejšia hruda hmoty na tejto planéte, a Darwin by so mnou súhlasil (pokladal mozog napríklad takého mravca za "jednu z najzázračnejších čiastočiek hmoty, možno ešte skôr, než mozog človeka" - citované v Kropotkinovej "Vzájomnej pomoci")... Ale aj keby som bol ktovieako nadpriemerne inteligentný, nejak nechápem, prečo by som si na tom mal honcovať ego... sú to odlišné druhy a kvality inteligencie, relevantné pre každú danú osobu daného druhu, mne by boli v mojom terajšom tele dosť nanič kvality takej vrany, a vrana by sa zas veľmi nepotešila, keby ju niekto chcel obdariť kvalitami, ktoré pokladajú za dôležité (niektoré) ľudské bytosti. Tento článok bol trochu o inom, čítal si v plnom znení?
15
@gorgor Nedávno som videl film Carnage, kt. odvysielali na britskej BBC, ktorý sa snažil celkom sucho-humorným spôsobom znázorniť, ako by sa ľudia niekoľko desaťročí v budúcnosti dívali na svoju minulosť, v ktorej bolo vykorisťovanie zvierat bežné. A veruže, nechcem dávať spoilery, ale zmienim, že tam ukazovali práve technologický prelom "čítania myšlienok neľudí", a ten zadefinovali ako ten zlomový bod, kt. viedol k uznaniu ich práv a následne oslobodeniu spod útlaku. Keby totiž takzvaným "hospodárskym" zvieratám dajú na hlavu diódu, ktorá bude prekladať, čo si myslia, akoby z cudzieho jazyka, zrejme by bola medzi prvými otázkami "Prečo? Prečo mi odoberáte deti?" No, to vo fáze nejakého toho humorného odhadovania. Ale Tvoj predpoklad, že my už vieme, čo si myslí sliepka, len na základe vonkajšieho správania, je podľa mňa rovnako len vo fáze odhadu, aspoň zatiaľ. Behaviorálna zoopsychológia/etológia je síce veľmi zaujímavá disciplína, ale nie je už z definície v jej možnostiach zmapovať o mnoho viac, než práve len tie vonkajšie prejavy. To je podobne absurdné, ako keby sme si povedali, že na základe toho, že nejaký konkrétny človek navonok nič nerobí, len vysedáva a sem tam vykonáva biologické potreby, môžeme urobiť závery o jeho vnútorných pohnútkach a pnutiach, skrátka o jeho vnútornom svete, o jeho subjektivite.
"Moderná fyzika sa dostala tak ďaleko, že spravila jednu vedu úplne zbytočnou, a tou je filozofia. " S týmto teda vôbec nesúhlasím, a prečo? Je to trochu falošný predpoklad. Pretože filozofia je jediná sekulárna disciplína, ktorá môže duchovným disciplínam konkurovať (ideálne, pravdaže, s nimi kooperovať) v definovaní systémov etiky. Definovať etiku, resp. morálku nie je v možnostiach ani v právomociach vedy. No a, samozrejme, filozofia hlavne nikdy nebola vedou, no tieto dve disciplíny sa nijak nevylučujú a jedno nerobí to druhé "zbytočným", ale sa naopak potrebujú, aby sa filozofia nestala jalovým táraním, ako zmieňuješ, a veda zas, aby sa nestala nemorálnou. Preto môže fungovať niečo také, ako napríklad "filozofia vedy", ktorá sa pýta práve na to, čo ešte je vedou, na spoľahlivosť vedeckých teórií, na základy a implikácie vedy, a aký je zmysel vedy ako takej. Na počiatku vedy stála filozofia (pýtanie sa, prečo je niečo tak, ako to je; zvedavosť), a "na druhom konci" - teda pri aplikovaní technovedy, alebo vo forme bioetiky - stojí taktiež, pýtajúc sa na zmysluplnosť istých experimentov, a snažiac sa prísť na vhodné plošné riešenia morálnych dilem. Okrem iného. Možno Ti to nenapadlo, ale aj tento pohľad, že veda je zvrchovaná, a že relevantné je len empirické skúmanie javov, resp. vedecká metóda, je v podstate filozofia (alebo azda skôr viera, čo je dosť paradoxné) - hovorí sa jej scientizmus. No, a na záver, neviem teda, či ten Hawkingov citát/parafráza je pravá, ale je viacero jeho výrokov (čítal som od neho aj pár kníh, ale už dávno), kde vynáša súdy o veciach mimo pôsobnosti vedeckej metódy, ktoré pokladám za značne problematické. Napadá mi k tomu onen hybridný výrok, že "veda bez filozofie je chromá, filozofia bez vedy je slepá". Dosaď si tam náboženstvo (teda "filozofiu lietajúcu na éčku") a odrazu je z toho starý známy Einsteinov výrok, ktorý vytrhnutý z kontextu zaplavuje internety.
"Moderná fyzika sa dostala tak ďaleko, že spravila jednu vedu úplne zbytočnou, a tou je filozofia. " S týmto teda vôbec nesúhlasím, a prečo? Je to trochu falošný predpoklad. Pretože filozofia je jediná sekulárna disciplína, ktorá môže duchovným disciplínam konkurovať (ideálne, pravdaže, s nimi kooperovať) v definovaní systémov etiky. Definovať etiku, resp. morálku nie je v možnostiach ani v právomociach vedy. No a, samozrejme, filozofia hlavne nikdy nebola vedou, no tieto dve disciplíny sa nijak nevylučujú a jedno nerobí to druhé "zbytočným", ale sa naopak potrebujú, aby sa filozofia nestala jalovým táraním, ako zmieňuješ, a veda zas, aby sa nestala nemorálnou. Preto môže fungovať niečo také, ako napríklad "filozofia vedy", ktorá sa pýta práve na to, čo ešte je vedou, na spoľahlivosť vedeckých teórií, na základy a implikácie vedy, a aký je zmysel vedy ako takej. Na počiatku vedy stála filozofia (pýtanie sa, prečo je niečo tak, ako to je; zvedavosť), a "na druhom konci" - teda pri aplikovaní technovedy, alebo vo forme bioetiky - stojí taktiež, pýtajúc sa na zmysluplnosť istých experimentov, a snažiac sa prísť na vhodné plošné riešenia morálnych dilem. Okrem iného. Možno Ti to nenapadlo, ale aj tento pohľad, že veda je zvrchovaná, a že relevantné je len empirické skúmanie javov, resp. vedecká metóda, je v podstate filozofia (alebo azda skôr viera, čo je dosť paradoxné) - hovorí sa jej scientizmus. No, a na záver, neviem teda, či ten Hawkingov citát/parafráza je pravá, ale je viacero jeho výrokov (čítal som od neho aj pár kníh, ale už dávno), kde vynáša súdy o veciach mimo pôsobnosti vedeckej metódy, ktoré pokladám za značne problematické. Napadá mi k tomu onen hybridný výrok, že "veda bez filozofie je chromá, filozofia bez vedy je slepá". Dosaď si tam náboženstvo (teda "filozofiu lietajúcu na éčku") a odrazu je z toho starý známy Einsteinov výrok, ktorý vytrhnutý z kontextu zaplavuje internety.
17
@thrwtchr
Tvoj komentár je tak dlhý, že musím naň odpovedať postupne.
Ten dokument BBC by som veľmi, veľmi, veľmi rád videl! Je presne na tú tému, ktorú tak milujem. (Vedz, že až vyhynie ľudstvo, celá príroda, všetky živočíchy a rastliny a všetko medzi, si nááááramne vydýchnu! Okrem potkanov, myší, mačiek a psov.)
Ďalej:Etológia a príbuzné vedy majú problém v tom, že nemôžu svoje tvrdenia založiť na hmotných dôkazoch. Napriek tomu majú nositeľov Nobelovej ceny. Treba sa nad tým zamyslieť.
Ten výrok: "Moderná fyzika..." nie je môj, ale S.Hawkinga, dúfam, že vieš, kto to je. Vlastne tiež nositeľ nobelovky.
Aha, tak vieš, prepáč. Nie je to presné, počul som to v jednom dokumente. Jasne, Hawking niekedy melie piate cez deviate. Poviem ti tajomstvo: On chce byť novým Einsteinom. Kopíruje ho, dokonca aj s jeho slávnym omylom ohľadom Hubleovej konštanty. Je niekedy trápny, to je pravda, ale v tomto jednoznačne stojím za ním. Filozofia beznádejne zaspala dobu. Aj ti poviem, prečo. Lebo veda je už tak komplikovaná, že nijaký filozof jej jednoducho nemôže rozumieť. Nemôže! Uvedom si tento fakt. A keď jej nerozumie, a napriek tomu sa k nej vyjadruje, tak jednoducho nutne tára dve na tri. Bola dobrá v časoch, keď veda tápala. Ale veda je už tak strašne ďaleko, že ľudia, včítane filozofov, sú v nej beznádejne stratení.
Pozri, písanie textov na nejakej stránke z mojej skúsenosti vyznieva asi takto: Je to k ničomu. Ešte sa nestalo, aby na internete v diskusii niekto niekoho pochopil. Nie, len sa vedia vadiť. Vedel by som ti vysvetliť všetko (ozaj, ja mám vysvetlenie na všetko. Vážne!), ale jedine pri rozhovore. Aj ti poviem, prečo. Lebo písomná diskusia postráda prvok okamžitej reakcie, a tým vniknutie do jadra problému. V tomto je internet k ničomu. On je celkovo takmer k ničomu.
Tvoj komentár je tak dlhý, že musím naň odpovedať postupne.
Ten dokument BBC by som veľmi, veľmi, veľmi rád videl! Je presne na tú tému, ktorú tak milujem. (Vedz, že až vyhynie ľudstvo, celá príroda, všetky živočíchy a rastliny a všetko medzi, si nááááramne vydýchnu! Okrem potkanov, myší, mačiek a psov.)
Ďalej:Etológia a príbuzné vedy majú problém v tom, že nemôžu svoje tvrdenia založiť na hmotných dôkazoch. Napriek tomu majú nositeľov Nobelovej ceny. Treba sa nad tým zamyslieť.
Ten výrok: "Moderná fyzika..." nie je môj, ale S.Hawkinga, dúfam, že vieš, kto to je. Vlastne tiež nositeľ nobelovky.
Aha, tak vieš, prepáč. Nie je to presné, počul som to v jednom dokumente. Jasne, Hawking niekedy melie piate cez deviate. Poviem ti tajomstvo: On chce byť novým Einsteinom. Kopíruje ho, dokonca aj s jeho slávnym omylom ohľadom Hubleovej konštanty. Je niekedy trápny, to je pravda, ale v tomto jednoznačne stojím za ním. Filozofia beznádejne zaspala dobu. Aj ti poviem, prečo. Lebo veda je už tak komplikovaná, že nijaký filozof jej jednoducho nemôže rozumieť. Nemôže! Uvedom si tento fakt. A keď jej nerozumie, a napriek tomu sa k nej vyjadruje, tak jednoducho nutne tára dve na tri. Bola dobrá v časoch, keď veda tápala. Ale veda je už tak strašne ďaleko, že ľudia, včítane filozofov, sú v nej beznádejne stratení.
Pozri, písanie textov na nejakej stránke z mojej skúsenosti vyznieva asi takto: Je to k ničomu. Ešte sa nestalo, aby na internete v diskusii niekto niekoho pochopil. Nie, len sa vedia vadiť. Vedel by som ti vysvetliť všetko (ozaj, ja mám vysvetlenie na všetko. Vážne!), ale jedine pri rozhovore. Aj ti poviem, prečo. Lebo písomná diskusia postráda prvok okamžitej reakcie, a tým vniknutie do jadra problému. V tomto je internet k ničomu. On je celkovo takmer k ničomu.
18
na tomto mieste nema zmysel uz reakcia na akekolvek tagnutie na mna
19
@gorgor Prečítal som a akceptujem, môžeme si proste povedať, že v istých (možno ani nie až tak zásadných) bodoch proste nesúhlasíme, no a čo.
@melancholik Aha, myslel som, že si sa ma na dačo pýtal, tak som odpovedal. A tiež som sa domnieval, že zrovna Ty sa celkom vyžívaš v písaní litánií. Ale to asi hlavne bude tým, že grafománia človeku poskytuje zdroj pôžitku len vtedy, keď je to monológ, všakže. Poznám to dobre, neboj sa Ale keď Ti teda príde ďalšia interakcia zmysluprázdna, vôbec Ti to nezazlievam.
@melancholik Aha, myslel som, že si sa ma na dačo pýtal, tak som odpovedal. A tiež som sa domnieval, že zrovna Ty sa celkom vyžívaš v písaní litánií. Ale to asi hlavne bude tým, že grafománia človeku poskytuje zdroj pôžitku len vtedy, keď je to monológ, všakže. Poznám to dobre, neboj sa Ale keď Ti teda príde ďalšia interakcia zmysluprázdna, vôbec Ti to nezazlievam.
21
@gorgor (Ozaj, a ten pseudodokument je teda na YouTube, prípadne sa dá stiahnuť z najznámejšieho českého úložiska - neviem ale, či už niekto stihol spraviť titulky, s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Možno to budeme robiť zrovna v tej "mojej" prekladovej skupine.)
22
@thrwtchr
Ja s tebou súhlasím v mnohom, veď preto ma aj okamžite oslovil názov tvojho článku. V niečom zase nie, ale to už tak býva. Keby sme mali rovnaký názor na všetko, boli by sme ako klony. A bola by nuda.
Ja s tebou súhlasím v mnohom, veď preto ma aj okamžite oslovil názov tvojho článku. V niečom zase nie, ale to už tak býva. Keby sme mali rovnaký názor na všetko, boli by sme ako klony. A bola by nuda.
23
@gorgor Presne tak. A keď s Tebou zas v tomto absolútne súhlasím, je to trochu paradoxné, ale naozaj by bola hrozná nuda, keby neexistovala pluralita pohľadov
Napíš svoj komentár