len pokoj vzduchom vábne sa nesie.
Tichý hlas stromov v šum sa mení,
stojí peň nemo v širokom tieni.
Lúče slnka hrejú na koži,
dobrý pocit vo mne sa množí,
keď vetrík jemný fúka,
nastaviť tvár sa mi núka
a nemyslieť na nič.
Očista duše, dobrý pocit,
iskričky v očiach chcem znova zažiť.
Tak voľný pocit človeka...
Nič sa mu nevyrovná ani zďaleka.
Pokojná nálada, žiadny zhon,
či len v prírode spokojná som.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bossinko
15. 4.apríla 2010 01:24
No poviem Ti,veru sa nezdáš ,páči sa mi to,len tak ďalej,jednoduché,ale pekné
Napíš svoj komentár