že strhol ťa prúd, tam kde je bezvetrie.
Že čas letí prirýchlo
a ty ani nevieš ako ti tých pár rokov pribudlo.
Len sa pozri, aké krásne boli,
niečo bolelo a niečo bolí,
ale stále sú tu ľudia, sú a boli,
ktorí robia krásne dni.
Z dní sú roky,
tak sa prebuď, zahoď smútok,
priprav životu ten správny útok,
nech každý deň je krajší a krajší,
nech príde ti do srdca oheň svieži.
Nepozeraj na život z tvojej tajnej veže,
len opusť svoje vymyslené zábrany, prelez cez vymyslené mreže.
Dýchaj, ži, raduj sa, zahoď, čo ťa ťaží,
život je len jeden a len na láske záleží.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
georg21
9. 4.apríla 2011 00:46
posledná veta!
Napíš svoj komentár