Vystriem si nohy.Konečne si to môžem dovoliť. Mám voľno a mienim si ho naplno užiť. Za oknom sa mihajú stromy a lúky, čarokrásny pohľad...Dokážem sa na to pozerať hodiny. Beda tomu, kto by ma chcel vyrušiť. Doprajte mi trochu pokoja, veď sa je na čo pozerať.
Po chvíli ma premohne spánok. Občas otvorím očko, aby som skontrolovala, či už nie som niekde v tramtárii. Rýchlo ho však zavriem, pretože pravidelný zvuk vlaku ma uspáva. Mám pocit, že aj spolucestujúci sa ma snažia nevyrušovať...Je tu príjemný kľud.
Prebudím sa až na chrápanie pána vedľa mňa...Akoby pílil drevo...Pousmejem sa...Veď nech si len napíli, čochvíľa príde zima.
Prichádza na mňa hlad. Zalovím v ruksaku a vytiahnem chlebík s maslom a špeciálnym prídavkom môjho ocina- voňavučkým rezňom. Hmmmm....Kým sa napchávam, pán vedľa mňa sa preberá. Ale ja ho chápem, nemala som provokovať tým voňajúcim šniclom. Ešte trochu čistej vody z fľaše a zase som na chvíľu spokojná.
Pohľad namierim znovu von oknom. Nepáči sa mi, ako sa na mňa neprestajne pozerá babička o dve sedadlá ďalej...Skúma ma, ako som ja skúmala ľudí na stanici. Ale jej vek jej pridáva na záhadnosti, akoby všetko vo mne prečítala.
Cítim, že spomaľujeme a pulz mám hneď vyšší. Som celá natešená, že už sa blížime k cieľu. Veľmi sa na všetko teším. Na to koho stretnem... Najmilšiu osobu pod slnkom... Mám chuť spievať,ale neviem to, tak si radšej len podupkávam do rytmu pesničky z mp3-ky.
Zastali sme. Utíchol hluk vlaku, ale rozhučal sa hluk ľudí vstávajúcich zo sedadiel, berúcich batožinu spod sedadiel, buchot paličiek starých ľudí, krik prebúdzajúcich sa detí...Aj ja pomaly vstávam...úsmev na tvári. Obrátim sa na môjho chrápajúceho spolucestujúceho a poviem mu:
" Krásne počasie, však? Prajem vám pekný deň." - " Slečna snívajte ďalej. Život nie je malina." - a odišiel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a po stresoch pride pokoj.. for a couple of months. enjoy