bez toho aby som si zúfal.
Život čo nazvať sa dal Životom
aspoň v to dúfal.
Tie časy sú však už dávno minulé
a nie som si istý že skutočne boli.
Sú ako starý blud, falošná spomienka.
V tých dňoch však bolo na oblohe slnko
Zaliatá žiarom.
Dnes však je tmavá a pustá
Preliatá žiaľom.
Postupne zatmavla len hviezdy zostali
Posledné nádeje, aj tie však zostarli.
Posledný jasný bod
Posledná hviezda.
Posledná nádej
Z hviezdneho hniezda.
Aj tá však sa záhy, mi chrbtom otočí,
Prázdnota samotou, žiaľom ma osočí.
Zostala tma,
Rozľahlé končiny
Niet brehov, niet múrov
V bludisku samoty
V bludisku sveta, prázdneho zavretý
Do rúška temnoty a ticha odetý
Tak ako je prázdny tento krutý svet
Tak ako prázdne sú slová prázdnych viet
Tak prázdne je aj to bludisko.
Vo svete, ponurom, samoty chmúrov
V bludisku niet, prekážok múrov.
Nekráčam ďalej už, zostávam stáť
Večnosti temnoty neviem sa báť.
Nemá už zmysel vôbec ďalej ísť
kde nie je nič, nemožno z cesty zísť.
Z prázdnoty z ničoty čo krok to omyl
a tak som nad sebou nádeje zlomil
Všade len tma a iba temnota
nado mnou prázdnoty obloha klenutá
čo kúsok svetla to je len klam
A tak tu zostanem naveky sám.
(2007 - 2008)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár