Ležím skrútená na posteli a plačem...Robievam to každý večer už dačo vyše roka, je to môj tak povediac rituál.Stále som sa nedokázala preniesť cez to, čo sa mi stalo.Aj keď pred rodinou a priateľmi sa tvárim, že som už v poriadku.Ale nedá sa na to tak lahko zabudnúť. Prečo? ? Prečo práve ja? ? Veď som mladá, krásna a vždy som rada pomáhala druhým..Tak prečo ma Boh tak trestá? Každý večer sa vraciam v mojich myšlienkach späť do minulosti..Do minulosti, ktorá mi úplne zmenila život.Neustále sa vraciam k tomu čo sa mi stalo v Taliansku. Volám sa Valéria, všetci ma volaju Val, mam 28 rokov a za posledné 4 roky som si vytrpela viac ako ktokoľvek iný za cely život. V Taliansku som zacala pracovať hneď po maturite ako recepčná v jednom hoteli v Miláne. Mala som totiž svoj sen...Zarobiť si dostatok peňazí v zahraničí a doma si otvoriť svoju vlastnú kaviareň. Aj sa mi to podarilo, ale za akú cenu? Stratila som všetko, čo som v živote najviac milovala..Postupne som sa vypracovala z recepčnej na vedúcu personálneho oddelenia. Hovorila som tromi jazykmi: taliančinou, nemčinou a angličtinou.Každý víkend sme mali voľno, tak sme chodili na rôzne párty, ktoré boli na okolí. V Miláne sa otváral , , new, , podnik, tak sme ho šli omrknúť, čo je zač.Vošli sme s partiou dnu. Bol dost luxusne a moderne zariadený.Ako sme sa neskôr dozvedeli, 4-krát do týždňa tu byva striptíz, ale nie obyčajný, taký na úrovni..Majiteľom bol istý Mateo de Fieraro, majiteľ sietí hotelov po celom Taliansku a par ich mal aj na Sicílii. Ako som sa tak obzerala, zrazu som ho zbadala.Bol to najkrajši chlap, akého som kedy videla. Hnedé oči, hnedé vlasy, krásne opálené a vyšportované telo...Tiež sa pozrel na mňa a usmial sa. Šla som objednať pri bar a prihovoril sa mi.
-, , Buona sera, bella! Môžem vas na niečo pozvať? , ,
-, , Nie, ďakujem., ,
Vždy som bola tažko dostupná žena, i keď teraz som veľmi ťažko bojovala so svojimi zásadami. Chcela som tohto muža a to hneď. Zamilovala som sa na prvy pohľad.
-, , Tak to mam potom asi smolu, ešte ma doteraz žiadna neodmietla., ,
tak to sa nečudujem, pomyslela som si.
-, , Všetko musí byť raz po prvý krát., ,
-, , To mate pravdu. Ste odtialto z Milána? , ,
Každý si myslel, že som Talianka. Vyzerala som tak.Dlhé čierne vlasy, modré oči, ktorými som dostala nie jedneho muža do pomikova, krasne opalene dokonale telo modelky.
-, , Som zo Slovenska, ale pracujem tu už pár rokov., ,
-, , Hmm..Slovenka, nie nadarmo sa hovorí, že sú tam krásne ženy. Ste toho dôkazom., ,
-, , Prepáčte, ale musím isť už za priateľmi čakaju na pitie., ,
-Snáď sa dnes večer ešte stretneme., ,
-, , Možno.., ,
Odchádzala som od neho nerada, ktovie či ho ešte niekedy uvidim. A nevedela som ani jeho meno.
Zaujala ma striptízova show. Dievčatá a muži si nacvičili vlastné choreografie a zakaznici sa ich nesmeli ani len dotknuť len pozerať. V tom bolo to čaro. malo to úroveň, neboli to žiadne štetky.
V ten večer som pána neznámeho stretla ešte raz.
Volal sa Mateo de Fieraro. Áno bol to ten miliardár. Dlhšie sme sa rozpravali a ponúkol mi prácu v jeho podniku. Prijala som ju. Veď som mala čo ukázať, a pokiaľ malo ist iba o tanec, pri ktorom sa vyzlieka a nič viac, prečo nie? Za tie hriešne prachy by to urobila každa...Za jeden večer sa tu dalo zarobiť aj 500 eur.Stala som sa kralovnou večera, muži po mne šaleli. S Mateom som si dosť rozumela, neskôr sme začali spolu konečne chodiť.Boli sme takí zalubení, že sme sa po dvoch rokoch vzali.Už som sa volala Valeria de Fieraro..Znie to krásne však?
Milovala som ho preto aký je, nie pre jeho peniaze, tie ma vobec nezaujímali.Neskôr som snim otehotnela. Naša láska bola ak z rozprávky. Až do osudného večera. Nikdy naň nezabudnem.Raz v noci sme sa vracali domov od jeho rodičov. Oproti nám šiel kamión. Nepamätám sa presne, čo sa v tej chvíly stalo, viem iba to že vodič dostal mikrospánok a šiel rovno pred nami do protismeru a vpalil to rovno do nás. Prebrala som sa o niekolko dní v nemocnici, kde som sa dozvedela, že Mateo zomrel a ja som potratila svoje dieťa..V tej chvíly sa mi zrútil celý život. Chcela som umrieť aj ja, už som nemala dôvod žiť bez mojej lasky. Chodila som mesiace k psychológovi. Mesiace trvali kým som sa akotak dala dokopy, teda aspon fyzicky, psychicky som bola stale smutna, denne som plakávala. Dosť mi pomohli moji rodičia, ktorí boli po celý ten čas so mnou v Miláne a samozrejme aj moji svokrovci.Bola som Elizabethina dcéra, ktorú nikdy nemala.Zdedila som po Mateovi podnik a polovicu hotelov. Druhú polovicu zdedila Elizbeth. Po roku som sa rozhodla vrátiť domov do Blavy. Bolo to pre mňa lepšie, pretože tu mi všetko neustále pripomímalo čo sa stalo. Dohodla som sa s Elizabeth, že hotely budem riadiť cez net a telefoncky a raz za tri mesiace budem chodit za nou a kontrovat hotely.V podniku ma zastupoval Mateov najlepší kamoš Luis.
A tak som po osmich rokoch na Slovensku, už na stalo.

 Vymyslený príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
sankree  25. 8. 2009 21:47
pekný príbeh so smutným koncom
2 
fotka
vreskot000  26. 8. 2009 21:26
napriek tvojej bolesti ti prajem vela radosti zo života. písala si, že " prečo ma Boh takto trestá." je to nepochopiteľné, velmi nepochopitelné, priam tajomstvo. verím ale, že v Neho veríš, a že si sem tam na Neho spomenieš. S láskou spomínaj na časy s tvojím drahým, podakuj aj za ne. vela vela sily a útechy ti prajem

Lukáš
Napíš svoj komentár