Pani Planchetová toto nadšené rozprávanie ukončila s akousi na ňu, veselú a vždy dobre naladenú ženu, priveľkou vážnosťou a prísnosťou so slovami „Takže, Dydy, dúfam, že ti je jasné, že tu musí ísť všetko ako po masle, ale nesmieme sa pretvarovať a byť umelo dokonalé! “ A keď sa Dydy zdali obavy pani Planchetovej trošku prehnané vedela, že to myslí úplne vážne, aj to, že jej na tom veľmi záleží. A hneď jej aj sľúbila, že všetko bude podľa jej predstáv. Pani Planchetová však navrhla, že by mohli urobiť niečo preto, aby sa modelkou firmy stala práve Dydy. Dydy to nesmierne potešilo a ledva zo seba od nadšenia dostala: „Ale, pani Planchetová, to by znamenalo, že by som chodila po celom svete a určite sa dostala aj do Paríža ….. och, pani Planchetová, a to by ste pre mňa urobili? ? ? “ - tú poslednú časť povedala trošku tichšie, akoby sa bála, že ich niekto začuje... Pani Planchetová súhlasila. A tak sa hneď pustili do príprav, pretože deň D sa nezadržateľne blížil... Pani Planchetová tvrdila, že Dydy je od prírody krásne dievča a že teda táto príprava nebude až taká náročná... Najprv bola Dydy u kaderníčky, ktorá jej zmenila jej dlhé gaštanové, no zvláštne padajúce rovné vlasy na nádherné okolo tváre padajúce husté gaštanové vlny. Dydy bola touto premenou nadšená. Dokonca ju pochválila aj mama, ktorá o tom spočiatku nechcela ani počuť. Druhá vec, ktorú bolo treba riešiť, bolo oblečenie, v ktorom Dydy návštevu privíta. Dydyn spôsob bežného obliekania bol podľa pani Planchetovej v poriadku, bolo treba len vymysleť to slávnostné na privítanie Bastienovcov. Aj Dydy, aj pani Planchetová chceli vymyslieť niečo, v čom by Dydy vyzerala prirodzene, no zároveň očarujúco. Jednoducho, muselo to by niečo, čo Bastienovcom vyrazí dych a ihneď ich musí napadnúť, že práve Dydy je tá pravá na reprezentáciu ich oblečenia. Nakoniec po mnohých úspešnejších aj menej úspešnejšných pokusoch vymysleli úžasnú variantu: Dydy mala na sebe bordové spoločenské šaty s korzetom. Na bordovej farbe sa náderne vynímali Dydyne gaštanové kučery, ktoré mala rozpustené len horné mala zľahka zviazané bordovou mašľou. Teraz bola Dydy dokonale pripravená na deň D... Už zostávalo len trošku prizdobiť obchod, obliecť figurínam tie najlepšie modely.... V tú noc pred dňom D nevedela Dydy dosť dlho zaspať: predstavovala si, aký asi Bastienovci budú, aký bude pán Róbert a keďže vedela, že Alan je zhruba v jej veku, zaujímalo ju, či a ako si budú rozumieť... Nakoniec predsa len zaspala. Ráno vstala o veľa skôr ako bežne v sobotu vstáva. Bolo to tu, ten Deň, na ktorý sa toľko tešila a zároveň sa ho tak veľmi obávala. Na raňajky do seba nedostala skoro nič. Starostlivo si zabalila šaty aby sa nepokrčili, ešte asi miliónkrát prekontrolovala či je nič nechýba a vyšla z domu. Keď sa už blížila k starému známemu obchodnému domu zdal sa je akosi zvláštne iný... Aj on vyzeral vzornejšie, vznešenejšie... No v skutočnosti sa na ňom nezmenilo nič, bol to len Dydyn pocit. Keď vošla do oddelenia s oblečením, pani Planchetová ju privítala vysmiata a pochválila ju za presnosť. Dydy jej ešte pomohla s poslednými prípravami a šla sa do kabínky prezliecť. Poprosila pani Planchetovú aby jej zopla vlasy. Keď bola hotová, zostávalo už len čakať. Pani Planchetová si tiež dala na výzore záležať- mala na sebe tmavomodrý zamatový kostým a vlasy mala zopnuté modrou sponou do drdolu.
Práve vo chvíli keď si posledný raz prezerali obchod či je všetko tak ako má byť vo dverách sa zjavili Bastienovci. Zatiaľ čo Dydy stála a ako omámená sa dívala na Alana a pána Róberta, pani Planchetová pohotovo pribehla k nim, milo sa im prihovorila a zavolala na Dydy, aby im ju predstavila. Dydy sa strhla a ladným krokom prišla k nim. Najprv podala ruku pánovi Róbertovi, mierne sa uklonila a povedala: „Veľmi ma teší pán Bastien som Diana Rokefortová.“ , pán Róbert sa usmial, čím Dydy dodal odvahu a nádej. Podišla k Alanovi a s úprimným úsmevom mu podala ruku so slovami, ktoré boli vlastne pokračovanie na to čo hovorila pánovi Bastienovi „Diana, ale skoro všetci ma volajú Dydy., povdala pričom sa usmiala aj na pána Bastiena. Po zoznamovaní sa pán Bastien rázne, no veľmi príjemne povedal: „Takže poďme na to, sme tu v podstate preto aby sme vybrali slečnu, ktorá bude reprezentovať naše oblečenie. Mám tu pár dievčat, ktoré by mali záujem, teda ich fotografie, ale ako sa tak dívam mali by sme k nim pridať ešte jednu horúcu kandidátku- teba Dydy, teda ak by si súhlasila.“ Po tom ako pán Bastien dohovoril Dydy sedela oproti nemu ako obarená, aj keď si túto chvíľu tak dlho predstavovala, teraz keď bola tu ju aj tak zaskočila. Po chvíľke sa však spamätala a s úsmevom takmer vykríkla: „ Bude mi cťou pán Bastien! “ Na to sa do rozhovoru zamiešal Alan, zjavne očarený Dydyním výzorom aj správaním, aj keď si to nechcel priznať, bolo to jasné keď povedal: „ Ocko, stále si myslíš, že je potrebné obzerať tie fotografie? Veď tu máme pred sebou, jednu slečnu, ktorej táto úloha sadne ako uliata! “ Pán Bastien mu odpovedal ako keby tam zrazu Dydy ani nebola: „ Áno Diana, teda Dydy zaujala aj mňa, myslím že by sme mohli zmeniť toto stretnutie z výberu reprezentantky na jej malé zaškolenie.“ Dydy to veľmi potešilo a hneď súhlasila, že sa bude, učiť. Potom pán Bastien poprosil Dydy aby Alanovi poukazovala okolité obchodíky. Dydy aj Alan pochopili, že pán Bastien si chce s pani Planchetovou pohovoriť medzi štyrmi očami a vzdialili sa. Keď vyšli z obchodu a zišli z dohľadu na Dydy, to zrazu všetko doľahlo, konala absolútne impulzívne, poďakovala sa Alanovi a úprimne ho objala. Alan jej odpovedal, úsmevom na tvári, že povedal len to čo si myslel a myslí, a že je rád, že jej to spravilo takú radosť. Dydy si s veľkou radosťou uvedomila, že hoci je s ním pár minút, je medzi nimi nejaké zvláštne puto akoby sa poznali už veľmi dlho. Nakoniec mu vyrozprávala celý príbeh, ako to bolo s Karolínou a ako ju tá cesta po svete nadchla, a že dúfa že sa dostane aj do Paríža. No vrchol šťastia pre ňu bol keď ju Alan ubezpečil, že Paríž ako mesto módy bude jedno z prvých a najdôležitejších miest, ktoré navštívia... „ Navštívime Ty pôjdeš tiež? ? ? “ - spýtala sa s veľkou nádejou v hlase, asi pre to že sa v jeho blízkosti cítila príjemne a mala zrazu pocit, že všetko zvládne a oveľa ľahšie prekoná všetky prekážky...
Na jej veľké prekvapenie, no aj radosť, odpovedal: „Jasné, to si si myslela, že by som si nechal ujsť taký výlet? ! ? Vieš, možno som váhal, zo začiatku, keď som nevedel aké dievča ocko vyberie, vieš keby to bolo nejaká namyslená fiflenka, tak by som určite nešiel ale keďže si to Ty...“ vetu síce nedopovedal, ale jeho milý úsmev hovoril za všetko... Keď boli spolu čas im zbehol tak rýchlo, že ani nezbadali a prešla hodina a pol a Alanovi volal jeho ocko, teda pán Bastien, že kde sú a kedy by sa mohli vrátiť, že začnú z lekciami pre Dydy. A keďže boli blízko, lebo sa prechádzali veľmi pomali, tak sa rýchlo vrátili. Dydy bola šikovná a učila sa veľmi rýchlo, za pár mesiacov z nej bola dokonalá profesionálka. Jedného dňa jej pán Bastien oznámil, že všetko je pripravené a o dva týždne môžu vyraziť. Cesta sa začne týždňovým pobytom v Paríži, pôjde sa po rôznych mestách Európy a cesta sa znova skončí v Paríži. Pri všetkých prípravách a pri krásnych chvíľach strávených s Alanom, jej čas zbehol tak rýchlo, že sa ani nenazdala a lúčila sa na letisku s rodičmi... Ešte ich ubezpečila, že si bude dávať pozor, keď ju zavolal Alan, aby sa ponáhľala, lebo nestihnú lietadlo... Cesta je zbehla tiež rýchlo sedela s Alanom a cez uličku sedela pani Planchetová s pánom Bastienom. V Paríži mali pár dní k dobru a tak si poobzerali celé mesto, videla Eiffelovú vežu, Louver... no a samozrejme zavolala Karolíne, s ktorou sa stretli... bolo super vidieť ju po takom dlhom čase, bála sa, že už to nebude tá istá Karolína, ale s veľkou radosťou zistila, že je taká istá, „jej“ stará dobrá Karolína...
Cesta po Európe bola perfektná, každú voľnú chvíľku trávila s Alanom, aj keď o tom nikdy nehovorili, vytvorilo sa medzi nimi silné puto a aj keď to nebolo nijak oficiálne, začali spolu chodiť... Ako modelka reprezentujúca obchod Bastienovcov bola úspešná už len počas cesty sa im objednávky doslova hrnuli... Cestou späť sa ešte stretla v Paríži s Karolínou... Keď sa vracali v lietadle si uvedomila, že má strach z toho, že ak sa vrátia nebude môcť tráviť toľko času s Alanom. Jej obavy sa našťastie nesplnili, s Alanom sa stretávala aj naďalej a venovala sa aj prezentovaniu, oblečenia...
Nakoniec z nej bola úspešná modelka, o pár rokov sa z Alanom vzali a presťahovali sa spolu do Paríža. Takže sa z Dydy Diany Rochefortovej stala úspešná známa modelka Daiana Bastien a splnili sa jej teda všetky sny, bola pri Karolíne, mala svoju prácu, ktorá ju nekonečne bavila a svojho „princa“ Alana...
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár