ľahučký opar snenia sa vznáša nad hlavami miliárd nič netušiacich ľudí, tak ako pod nohami miliárd všetko vidiacich hviezd...

uf, aký gýčový nadpis som zo seba vyplodila...nuž čo, dnes je moje druhé meno gýč a chcem mu robiť hrdosť...že prečo? už už sa k tomu dostanem

mám jedno tajomstvo...už asi hodne dlho verejné, ale pre mňa navždy ostane tajomstvom...som rojko...šialene bláznivý rojko s hlavou v oblakoch, ďaleko od všetkého zla a trápenia...niekedy ma ale môj obláčik neudrží (hmm menej papať Tinka, menej papať ) a pád na zem je oveľa bolestivejší...ale o čom by bol život keby je všetko dokonalé? skoro som namiesto slova dokonalé napísala slovo krásne...potom mi ale došlo, že to vlastne vôbec nemusí znamenať to isté...krásnym si život môžme spraviť, dokonalý by nám musel byť predurčený...

kto by ale chcel dokonalý život? veď to by bola nuda...žiadna bolesť, žiadne slzy smútku, žiadne prebdené noci, žiadne prázdno zožierajúce vnútro a žiadne nešťastné lásky...heh vyzerám ako masochista že?? omyl, len uznávam že nie len šťastné okamihy môžu byť krásne a môžu pomôcť...veď na koľko vecí prídeme, z koľkých sa poučíme, keď sme prinútení vypľúvať špinu z úst, ktorá sa nám naberie pri páde až na dno našich životov...

sem som vlastne týmto blogom až zájsť nechcela...chcela som sa asi len pochváliť mojím rojkovstvom ak sa to dá tak nazvať...chcela som sa asi len podeliť o ten pocit, keď pri akejkoľvek príležitosti odletím späť na svoj obláčik a snívam...o čom snívam? už od malička túžim len po jednej veci...po šťastnom živote...a to slovné spojenie mi symbolizuje len jednu vec...a to lásku...lásku ozajstnú, pravú a dokonalú...viem, v dnešnej dobe už málo ľudí berie lásku ako ten malý veľký zázrak, pre ktorý sa oplatí zahodiť za hlavu všetko, niekedy by som chcela žiť v dávnej či ani nie až tak dávnej minulosti a nájsť svojho pána Rochestera či Noaha Calhouna...Orfea MacBotta, Andrewa Dugana či Johnnyho Castla...a okrem nich ešte obrovské množstvo charakterov, úplne odlišných a predsa v tom jednom podobných a to v tom že ľúbili z celého srdca a duše, ochotní za svoju lásku patrične bojovať, či dokonca až položiť život...ja viem, že sú to všetko fiktívne príbehy a tým pádom aj postavy ale inak sa mi nedá...keďže sme lásku už skoro úplne vyhnali z našich reálnych životov, nemáme z čoho čerpať životnú energiu a silu a tak ja a mne podobní sa musia utiekať k vymysleným príbehom...

a práve preto možno bude pre mnohých tento blog vyznievať veľmi naivne či detsky, ale aj tomu budem tomu len rada, lebo to bude znamenať že si to niekto prečítal a nie len tak že preletel očami všetky slová, ale aj pochopil to, čo som sa snažila zo seba vysúkať a hlavne dúfam že moji spolupútnici rojkovia sa tu aspoň trošičku nájdu

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu