Tinka23: O tom, ako som dostala od reality medzi oči..

Už straašne dlho som nenapísala žiaden blog. Nie že by sa v mojom živote nediali dôležité veci, to áno, len proste nejako nevydalo to hodiť do súvislej podoby a hodiť sem alebo kamkoľvek.

Ale včera, včera bol deň ktorý sa zapíše navždy do môjho života ako jeden z tých horších. Totiž zároveň včera som si uvedomila, že je 10.8. a ja mám odoslať svoju návratku plus papiere kvôli ISIC-u do 13.8., čo by až tak nevadilo, dnes budem v robote iba do jednej, potom si pôjdem dať vytlačiť fotku a potom na poštu zaplatiť šek a všetko poslať.. To nie je najdôležitejšia časť príbehu. Ide o to, že som stále nebola rozhodnutá kam ísť. Teda na takých 99,9% áno, ale stále ma tam hlodala tá jedna desatinka percenta.

Ide o odbory Medzinárodné vzťahy a Predškolská a elementárna pedagogika.. Viem, úplne odlišné ale ja proste vždy chcem pokryť celú škálu možností, nech môžem vyberať. Najhoršie je na tom to, že nikdy si potom vybrať neviem

V tejto situácii to bolo ale iné, som si istá že Predškolská a elementárna pedagogika (do budúcnosti len PEP) je to pravé orechové pre mňa, deti milujem a robiť s nimi by bolo neskutočne úžasné, formovať také malinkaté charaktery, aj keď to je samozrejme aj veľmi náročné.. Ale všetko má svoje dve stránky a takisto aj keď by som tú robotu zbožňovala, zasiahla tá sviňa realita a vmietla mi do tváre, že bohužiaľ ma to podľa všetkého neuživí..

Chápete, učitelia nemajú dobré platy vôbec, pochybujem o tom že zavedením angličtiny ako povinného jazyka sa platy zvýšia, iba možno budú potrebovať viac učiteľov a štátne škôlky sa pomaličky jedna po druhej rušia a väčšina rodičov na súkromné škôlky nemá, takže ktovie koľko toho tu bude o 5 rokov ak šťastne doštudujem..

Ale ja nechcem ísť na tie Medzinárodné!! Mňa dejepis ani politika a takéto chujiny proste nebavia, kadejaká kulturológia a blbosti.. Proste to nie je nič pre mňa! Ale zase na druhej strane by som sa s tým vedela dostať do zahraničia, na kopec pozícii, kde by osm také vedomosti využila, teda aj podľa všetkého by som skončila s vyšším platom a teda lepšia šanca do budúcnosti, keďže chcem mať veľkú rodinu a nechcem žiť odkázaná na mužov plat.

Vždy som si myslela že budem robiť hlavne to čo ma baví a že ostatné príde samo.. Ale zisťujem že očividne nepríde.. Že sa musím rozhodnúť, či ostať verná svojim snom a popretĺkať sa, alebo sa proste prispôsobiť materializmu dnešnej doby a ísť za úspechom a teda peniazmi..

Včera som to povedala našim a videla som že sú trochu sklamaní.. A to bolo najhoršie, vedela som že chcú pre mňa to najlepšie ale zároveň som bola ja sklamaná že ma nepodržali, keď bratovi rovnakú chybu vyčítajú už rok. Po strašne dlhej dobe som dlho do noci plakala do vankúša, aj keď som ráno vstávala do roboty a nevedela som čo robiť, či na poslednú chvíľu meniť názor a ísť tam kde by som mala a nie tam kde chcem alebo nie.. Už dávno som sa necítila taká zmätená..

Zajtra ráno idem na poštu odoslať návratku a papier na vybavenie univerzitného ISIC-u.. Hlavička ktorej fakulty tam bude, popravde len tuším..

Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

O tom, ako som dostala od reality medzi oči..

2 komenty k blogu

Horúce!