Všetko končí...pomaly ale iste:)

zajtra máme rozlúčku s maturantmi...možno ani tak nejde o tú rozlúčku ako o to, že odíde s nimi kopec zážitkov a časť duše našej školy...a možno ma to desí tak veľmi preto, že o rôčik poputuje aj môj bráško a o dva ja sama...už nie som to malé dievčatko, ktoré si v záchvate hranej dospelosti prialo byť čo najďalej od domu a "trápnych rodičov ktorí ma len buzerujú a tvária sa že mi tým vlastne pomáhajú, ale ja viem kde je pravda", ktoré chcelo čo najskôr odísť a pritom samo nepoznalo ako to bolí, keď niekto odíde...

veľa sa zmenilo a niekedy keď aj dnes keď si porovnám aká som bola pred nejakými dvoma rokmi a dnes, nespoznávam a neostáva mi iné, len sa smiať, ale samozrejme v dobrom, na tom, ako som sa správala a aké názory som mala...

a tak rozmýšľam, čo odíde s ľudmi, s ktorými som si bola viac či menej blízka a ako rýchlo utečie ten čas, ktorý ešte zostáva mne...že by som mala nejaký úžasný kolektív v triede sa povedať nedá, ale je pravda že predstava, že sa rozlúčime je zlá...

medzi odchádzajúcimi je veľa ľudí, ktorých nepoznám, ale zato sú tam aj takí, ktorých poznám až veľmi dobre a viac menej sa s nimi už možno tak skoro neuvidím ak niekedy vôbec a všetko čo sme prežili bude iba spomienkou...veľa vecí som pokazila a veľa by som urobila inak, ale niekedy sa asi druhá šanca neponúka...

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu